Literatúra do MHD

Pachecova novela má všetko, čo ma na knihách dokáže baviť. Je metaforickým rozprávaním o nepochopenej láske, v ktorej sa však ukrýva viac než len túžba. O neporozumení v úprimnosti, takom svete, kde je jej nedostatok prirodzený, dokonca potrebný na prežitie. Toto je o dôležitosti, že nevinnosť musí byť súčasťou ľudského života od začiatku až po koniec. A pravdovravnosť rovnako, aby si okrem prívlastku detská pred seba pripísala aj ľudská. Je ťažké nepoddávať sa krutosti, ktorej je okolo príliš veľa, postaviť sa za seba, ísť cestou, čo sa môže iným zdať zvláštna, žiť neprijatý. Avšak vo svete plnom všelijakých bitiek je toto potrebnejšie viac ako kdekoľvek inde, a hlavne láska. Táto kniha bude tým, čo si čitateľ vyžiada. Nenávisťou i láskou v jedinom slove. Jednoducho vždy výborný (ne)Brak!

Odd. špekulácií je špekulovaním. O všemožnom. Či vytvorené istoty netvoria naše najväčšie neistoty. Neisté je živé. Isté časom umiera, nudí nás. Niekedy sa stane, že presvedčenia, ako nám to alebo ono urobí radosť, sú pravdivejšie než samotná skutočnosť. Skočíme do toho, čo nám nie je známe, ale priťahuje nás. Láka. Zdá sa to niečím nedotknutým a čistým. Sme mladí, sebaistí, zamilovaní. A zrazu v manželstve. Zamilovanosť a láska sú si síce podobné, ale celkom iné stavy. Treba si dávať pozor. Na svoje neistoty. Niektoré žiť pre väčšie šťastia. Aby sme si neskôr nehľadali vlastné cintoríny, kam sa chodí plakať. A mohli plakať kdekoľvek. Žiť vo vlastnom svete a nikdy ho nespojiť s tým naozajstným zodpovedným životom. Ak si nedáme pozor na svoje neistoty, ľahko sa nám stane to, čo tejto manželke, zachýba nám neisto.

Už dlhšie si dávam pozor na to nenazývať maličkosťami veľké veci. Ani táto kniha nie je maličkou. Veľmi sa mi páči, ako je napísaná. Páči sa mi jej forma. Hovorí o známych magdalénskych práčovňach, (ich) ženách a praktikách, pred ktorými mnohí zatvárali oči. V príliš smutnom prostredí však musí existovať nádej. A odvaha pomôcť utrápeným. Táto kniha je trpká a láskavá zároveň. Hrá sa so svojim čitateľom. Je o uvedomovaní si toho, čo my máme, ale niekto iný nedostane za celý život. A návodom, ako sa možno o šťastie deliť. Všetky tie maličkosti sú obyčajné každodennosti. Veľké veci, ktoré zvykneme nazývať malými. Tie tvoria život.

Medzi knihy, ktoré si so sebou možno zobrať do MHD jednoznačne patrí Bratislavské metro. S touto knihou ľahko prečkáte na zástavke. Ide totiž o príbeh čakania. Tak čakajte, jazdite, stojte, meškajte, no vždy čítajte.

Čítala som Cognettiho Osem hôr, to bol veľký zážitok. Jeho písanie je pohladenie duše, tak som si prečítala aj túto výpravnú vzácnosť. A znova upokojuje. Ľahkosť, príroda vo všetkom, všade, nadovšetko milovaná. Cesta, ktorá je dôležitejšia než samotný vrchol. Dobrodružstvo, v ňom poznanie. Paolo ma zobral kdesi ďaleko preč. Na miesta, kde ľudia vďačia za každý deň, slnečné ráno, turistov i seba samých. Ak človek nemá nič, ale hory áno, tak vlastne má všetko. Toto nás učia mnohé knihy - vďačiť a milovať. Niektoré miesta mi Cognetti nakreslil, nedokonalé skice, veľmi milé pohľady na svet, ktorý videl. Teraz viem, že keď mi bude občas ťažko, tak si v tejto alebo ktorejkoľvek jeho knižke opäť zalistujem, aby som sa cítila pekne, a budem sa!