Kacír
1 / 7
Schody pod mojou váhou nečakane zavŕzgali – dekana to tak vyľakalo, až nadskočil. Keď som vošiel do dverí izby doktora Coverdala, ktoré Slythurst nechal otvorené, rozpoznal som na prahu akési fľaky aj napriek tomu, že vo veži nebolo takmer nič vidieť. Natiahnutou rukou som zadržal svojich spoločníkov, zohol som sa – a zistil som, že škvrny na dlážke sú v skutočnosti rozmazané stopy topánok; viedli do miestnosti vo veži. Dotkol som sa jednej stopy a na prste mi ostala lepkavá hrdzavohnedá tekutina, podľa zápachu nepochybne krv, hoci už trochu zaschnutá. Znepokojene som sa pozrel na oboch mužov. Dekan s bledou tvárou, svietiacou v tmavej chodbe ako mesiac, prudko cúvol, no mňa posunkom hlavy popohnal dnu. Nízke otvorené dvere celom vzadu v miestnosti sa hojdali na pántoch. Prešiel som cez ne a dostal som sa na úzke špirálovité schodisko, veľké sotva pre dospelého muža; točilo sa až kamsi k streche vežičky. Asi na polceste som narazil na ďalšie dvere, dubové, okované, ale znovu odchýlené tak, ako ich na úteku nechal Slythurst. Pach smrti zosilnel, zaštípal ma v nose, keď som prišiel k prahu. Dekan za mnou pridusene zakňučal. Zhlboka som sa nadýchol a potisol som dvere. Keď som zbadal, čo je dnu, nevdojak som vykríkol a priložil si dlaň na ústa. Dekan sa badkal za mnou, držal sa ma za kabát. Pred sebou sme uvideli vysvetlenie záhadného zmiznutia doktora Coverdala.