Láskanie
1 / 3
Mama len pokrútila hlavou. Jej dcéra je stratený prípad. Až keď za ňou zavrela dvere, usmiala sa. Predpažila obe ruky, pravým zápästím pokývala hore a dole, akoby pridávala plyn na motorke a napodobňujúc zvuk motora bežala do kuchyne. Zabrzdila pri stole, z krabičky vybrala cigaretu a keď vyfúkla dym, usmiala sa. „Závidím ti, ale nikdy by som ti to nepriznala,“ povedala sama pre seba do prázdneho bytu. Maja mala za sebou prvú hodinu jazdy na motorke. Aj keď zatiaľ bola len na autocvičisku a nie vždy jej všetko vyšlo, bola nadšená. Nikdy predtým by si nemyslela, že riadiť motorku a nesedieť len ako spolujazdec je až také vzrušujúce. Karol jej často opakoval, že auto vozí telo, no motorka dušu, ale až dnes pochopila, čo tým chcel povedať. Okrem toho, inštruktor bol pohľadný, veľmi príjemný mladík, narodený minimálne o pätnásť rokov neskôr a ona snáď prvýkrát v živote ľutovala, že nie je mladšia. Kolegyňa Renáta často pri pohľade na nejakého chlapa vyhlásila: ,,...ten by veru stál za hriech,“ no ona sa vždy len smiala a krútila hlavou. Teraz sa vracala domov, za chrbtom zostal mladý inštruktor aj s motorkou a až keď mala istotu, že ju nepočuje, nahlas povedala. „Tak teda fešák, ty by si stál za hriech.“ V ten večer prvýkrát po rokoch zaspávala s úsmevom na tvári. Ďalšia hodina už bola oveľa lepšia, ako tá prvá. Všetko bolo perfektné a ona mala pocit, že sa na motorke narodila. ,,Fešák“ bol veľmi príjemne prekvapený a rozhodol, že pokojne môžu ísť jazdiť do premávky. Trochu sa bála, no polichotená jeho dôverou nabrala odvahu a hlavne ho nechcela sklamať. Už po chvíli zistila, že je to skoro tak jednoduché ako jazda autom a začala byť odvážnejšia. Zákruty viac klopila a oni sa častejšie navzájom dotýkali nohami. Brzdila prudšie a vtedy sa buchli prilbami a následne bola jeho hruď silou zotrvačnosti pritlačená na jej chrbte. Keďže bola v ten deň posledná, dohodli sa, že skúsia aj dlhšiu trasu. Všetko prebehlo bez problémov a po troch hodinách zosadala z motorky v areáli autoškoly šťastná a spokojná. Keď sa postavila na zem, nohy sa jej podlomili a až vtedy si uvedomila, že to s časom stráveným na sedadle trochu prehnala. Pred pádom ju zachránili mocné, fešákove ruky. „Unavená?“ opýtal sa chápavo. „No, asi aj stuhnutá, ešte sa nedokážem pri jazde uvoľniť. Stále sa trochu bojím. Ale o chvíľu sa rozhýbem,“ drmolila v rozpakoch. „Sama sa len tak nerozhýbete. Počkajte, upracem motorku, máme tu posilňovňu aj s masážou, trochu to premasírujeme,“ navrhol. „Ale to naozaj nebude treba,“ snažila sa odmietnuť, červená od hanby. Bol neoblomný a o chvíľu ju ťahal do budovy. „Nech sa páči, tu sa povyzliekajte, v poličke je plachta, ľahnite si na lehátko a prikryte sa, hneď som pri vás,“ zavelil a odchádzal. „Počkajte, ako, že vyzlečte sa, to celá?“ Teraz mala od hanby červené už aj uši. „Samozrejme, že celá. Už ste videli masírovať niekoho oblečeného?“ odpovedal s úsmevom a odbehol. Keď sa vrátil, ležala na bruchu zakrytá plachtou. Oči zavreté, radšej by sa ani nevidela. Že prišiel, zistila, až keď z nej stiahol plachtu. Na tele pocítila dotyk jeho rúk, v ktorých si rozotrel masážny gél. Prechádzal jej po bokoch, jemne masíroval zadok, zišiel k nohám, ktoré jej pomaly roztiahol. Začala sa triasť po celom tele. „Je vám zima?“ opýtal sa zachrípnutým hlasom. „Trochu,“ odpovedala, aj keď vedela, že sa trasie od niečoho úplne iného. Keď jeho dlane pocítila na vnútornej strane stehien a pokračovali až tam, kde začala vlhnúť od vzrušenia, vykríkla. Ten výkrik bol taký hlasný, až sa naň zobudila. Otvorila oči do tmy a na nočnom stolíku zbadala Karolovu fotku osvetlenú hodinami, ako sa na ňu usmieva. Otočila sa na chrbát a rukou si zakryla oči. „Mami, mala si pravdu. Naozaj sa mi vzbúrili hormóny,“ povedala do tmy.