Iný už nebudem
1 / 7
Zabudol som sa ťa dotýkať
Na hrane svetla mdlo silá prázdne a ktosi doluje v mojich útrobách posledné chvenie vyrovnávajúce tiaž po styku neba s mojim perím
Na slovách dostratena srieň čiasi sklená dlaň mi z prstov oklepáva cencúle do nej dýcham a mrazivé metamorfózy kalia hranú ľútosť lepiacu sa na mňa ako teplý flajster
Som vodiaci pes oku na dostrel z ulice do ulice súkam krok ale amok vo mne neprespáva
Keby som vedel hrať na husliach doviedol by som ťa k plaču
Takto mi dávaš na čelo iba prst sucho vyfúknutý z dlane a zopár drobných na čítanie z tvojich úst miesto výkričníka
Na dno dočiahnu iba frajeri
Vtedy som si to uvedomil keď som prvý krát nedovidel na svoje piesčité brehy a zo zbytkov mosta hádzal neurčité slová sovám špúliacich sa do pier ako požieračkám hyaluronovej kyseliny botoxu a celej bázy polymetylmetaakrylátov
Jeden nádych stačil
Možno som len hĺbkou dozrel a možno ten Kristus vo mne iba zonanoval všetky tie svoje nedožité roky
Priznávam trochu to bolelo
Odvtedy si za odsunutou stoličkou iba šúcham nohy zľahka si fúkam do taniera a keď mi ktosi hmatom mandle páči je mi to tak ľúto...
- asi ako po rebre Adamovi
Lenže neviem ako ti povedať - prepáč!
Hra na pravdu
Spomínaš... - priateľu... ?
Mal si červené trenírky ja modré a kačkám na dvore sme hádzali rozžeravené kúsky železa dobiela až im vypadli z krku ako tracheotomické diery
Smiešne
- raz nevedeli ktorou sa skôr nadýchnuť... Dnes o mne ľudia hovoria - „Taký slušný človek...“
...a ja im to neviem odpustiť!
Nulová gravitácia
Najhnusnejší je prvý deň po zídení snehu potom druhý... tretí...
Čím ťa nachytám... ?
Mám trojizbové srdce s balkónom do záhrady ulicou si doň svietim a ticho mi mlsným prstom kradne zo zásob v prekysličených komorách
Dám vďačne!
Ale... neznášam ich prevzdušnený šepot mávanie rúk a v temperovaní pľúcnych vakov mi nenávratne splývajú všetky slová vzďaľujúce sa od pôvodných brehov
- Už nič nehovor!
Ráno bije do nákovy
- Ľúb!
- Ľúb!
- Ľúb... ! ... a nedokáže prestať
Keby sa dali zrátať bozky nebolo by treba žiadnych Everestov a cestou dolu boli by sme neustále všetci na vrchole svojho
- nebáť sa!