Mesto Ramadi ležalo v provincii Al-Anabar necelých päťdesiat kilometrov od Falúdže. Mnohí z povstalcov, ktorých sme odtiaľ vyhnali, sa údajne zašili v Ramadi. Nasvedčoval tomu aj rastúci počet útokov v tejto oblasti. V roku 2006 sa Ramadi považovalo za najnebezpečnejšie mesto v Iraku. Krásne prvenstvo, len čo je pravda. Moju rotu poslali do tábora Ramadi, čo je základňa Spojených štátov ležiaca na brehu Eufratu. Naše stredisko zvané Žralok postavil predošlý útvar hneď za hranicami bezpečnej zóny okolo základne. Keď som konečne dorazil k svojej rote, chalani už odišli na operáciu na východ od Ramadi, a opäť sa nedala zabezpečiť doprava cez mesto. Zase som všetko premeškal... Premýšľal som, do čoho by som sa medzitým pustil, a tak som zašiel za veliteľom a spýtal som sa ho, či môžem hliadkovať na strážnych vežiach. Povstalci totiž skúšali, ako prísne strážime okolie základne, usilovali sa priplaziť čo najbližšie a strieľali na nás z kalašnikovov. „Jasné, pokojne,“ odvetil. Zobral som si pušku, vyšiel hore, a len čo som zaujal streleckú pozíciu, zbadal som v diaľke pobehovať dvoch mužov, ktorí zjavne hľadali dobré miesto, odkiaľ by na nás mohli strieľať. Chvíľu som vyčkával, kým vylezú z úkrytu.