Sen sa zjavoval aj dnes. Niekde v diaľke ešte počujem, ako skupina spieva Love Hurts. Všimol som si, že nás obstúpilo niekoľko chlapov, no nezasahujú. Dobre. Hľadím na ňu. Pokúšam sa jej povedať, pozri, čo si urobila. Pozri sa naňho, ešte ho chceš? Bože, ako ju nenávidím, ako veľmi si chcem vytrhnúť nôž z úst a vraziť jej ho do tela, prederaviť ju ako rešeto, vidieť, ako z nej vyteká krv, vnútornosti, lož, hlúposť, jej idiotská samoľúbosť. Niekto by jej mal ukázať, aké škaredé je jej vnútro. Sledoval som tlačovú konferenciu v televízii. Neschopní idioti! Nijaké stopy, nijakí podozriví? Najdôležitejších je prvých štyridsaťosem hodín, piesok presýpacích hodín sa sype, ponáhľajte sa, ponáhľajte sa! Čo mám podľa vás urobiť? Napísať vám to na stenu krvou? Nie ja, to vy ste zodpovední za to, že vraždenie bude pokračovať. List je dopísaný. Ponáhľajte sa.