Červená hmla
1 / 5
Kuchyňa vyzerá rovnako, ako keď som včera v noci odchádzala, okrem fľaštičky s antacidmi na pulte. Tá tam určite nebola, keď som umývala riad a odkladala zvyšné jedlo. Ani Jaimina veľká hnedá kabelka nie je prehodená cez operadlo stoličky, kde som ju videla včera a kam si ju zavesila, keď prišla s jedlom z Broughton and Bull. Kabelka teraz leží na koženej pohovke v obývačke a jej obsah je vysypaný na konferenčnom stolíku. Nezastavujeme sa však, aby sme sa pozreli, či niečo nechýba alebo čo v nej mohla hľadať. Spolu s Changom kráčam za Marinom chodbou s podlahou z tvrdého dreva vedúcou do hlavnej spálne vzadu. Cez pootvorené dvere vidím časť postele a pokrčenú zeleno-hnedú posteľnú bielizeň. Vidím aj Jaime v hnedom župane, nemá ho poriadne stiahnutý. Leží dolu tvárou, pery má vykrútené nabok, ruky a hlava jej visia z postele. Jej poloha sa podobá polohe človeka, ktorý zomrel v spánku, podobá sa na polohu Kathleen Lawlerovej, ako keby v posledných chvíľach života obe zápasili, bojovali s agóniou. Nočné lampy sú rozsvietené, závesy na oknách zatiahnuté. „Doriti,“ zopakuje Marino. „Ježiši.“ Podídem k Jaime bližšie, cítim zápach spáleného ovocia a rašeliny. To, čo vonia ako škótska, je rozliate po nočnom stolíku, je tu aj prevrátený pohár a vedľa neho prázdna základňa na bezdrôtový telefón. Dotknem sa Jaiminej šije, aby som nahmatala pulz. Je však studená, posmrtné stuhnutie jasne hmatateľné.