Prečo je vzduch zadarmo a panenstvo drahé
1 / 5
Prečo je vek 35 rokov prelomový (pre golfistov, pre tehotné ženy...)
„Pětatřicátníci, hoši jako květ / na vás vždycky byla radost pohledět,“ tak znie úryvok zo starého českého šlágra. Keď ho Karel Hašler skladal, „tridsaťpäťroční“ sa mu vari hodili nielen preto, že songom ospevoval slávny 35. peší pluk, ale aj pre niečo celkom iné. Veď dvadsiatnici, to sú ešte len púčiky, pučiace kvietky – ešte len zbierajú skúsenosti. Štyridsiatnici, na druhej strane, už mávajú dosť skúseností, ibaže hlava osivieva, čo je neklamný znak odkvitania. Plus-mínus tridsaťpäť, to je jednoducho ten ideálny vek, kedy je muž ešte pomerne mladý, a pritom už relatívne skúsený. Túto tézu potvrdzuje štúdia ekonómov Harolda Frieda a Loren Tauerovej z roku 2009. Títo skúmali, ako sú na tom profesionálni golfisti, ktorí sa zúčastňujú turnajov PGA. Cieľom bolo predovšetkým odhaliť, ako sa v priebehu života vyvíja „mentálna kapacita“ jedinca, teda schopnosť zvládnuť psychický tlak a zostať koncentrovaný na úspech (golf je na to ako stvorený: neúspech sa nedá zvaliť ani na um súpera ako v tenise, ani na chyby spoluhráčov ako vo futbale; úspech možno navyše dobre zmerať – sumou vyhranou na turnajoch). S vekom rastú skúsenosti a nadhľad, ale stráca sa schopnosť koncentrácie. Kedy sa oboje snúbia v tom najlepšom pomere? V tridsiatich šiestich, znie záver štúdie. Krivka, znázorňujúca efektivitu (skúsenosť + schopnosť koncentrácie) človeka v závislosti od veku má potom tvar písmena „n“. Graf znázorňujúci vzťah medzi pocitom životného šťastia a vekom nadobúda naopak podobu písmena „U “. To zase zistili Andrew Oswald a David Blanchflower, predstavitelia takzvanej ekonómie šťastia, ktorí pocity spokojnosti analyzovali u ľudí rôznych vekových skupín z rôznych krajín. „Dno“ podľa ich záverov prichádza zhruba v 44 rokoch – vtedy sú ľudia v priemere najmenej spokojní. Blížiac sa k starobe sa však, možno prekvapivo, opäť radujú skoro ako za mlada. Ak prepojíme obidve štúdie, zistíme, že ľudia sú najmenej spokojní len celkom krátko po tom, čo v živote dosiahli najväčšiu efektivitu. Prečo nie sú najmenej spokojní v mladosti, keď sú ako „teliatka“ a skúsenosti ešte len zbierajú, alebo v starobe, keď sa už ťažšie sústredia? Zrejme si po tridsiatom šiestom roku života – aspoň intuitívne – uvedomujú, že už dosiahli vrchol duševných (aj fyzických) síl a že už to lepšie nebude. Napriek tomu sa nestihli stať rockovou hviezdou, nestanú sa ani druhým Michaelom Jacksonom, nevyleteli na Mesiac, nevyhrali olympiádu, ani im nikto neudelil (a asi ani neudelí) Nobelovu cenu. Táto frustrácia uberá na životnej spokojnosti približne osem rokov. Potom dochádza k zmiereniu so životom a nenaplnenými ambíciami a spokojnosť – napriek úbytku fyzických síl – po 44. roku života opäť stúpa. Ak pocit spokojnosti a šťastia počas života opisuje krivku v tvare „U“, ak teda sú ľudia v starobe približne rovnako spokojní ako za mladi, prečo potom tí skôr narodení tak smútia za mladosťou? Odpoveď zrejme spočíva v tom, že ľudská myseľ, ako je známe, obyčajne farbí minulosť na ružovo, pričom to najčernejšie z minulosti, napríklad práve z mladosti, sa usiluje vy¬pustiť úplne. Ľútosť a cnenie starších za mladosťou vytvára však rad efektov a okrem iných aj ten, ktorý u mladých posilňuje dojem, že staroba je už len čakanie na smrť striedané nariekaním nad reumou a zdraženými rožkami. Zatiaľ čo životná spokojnosť objektívne opisuje krivku „U“, mladí subjektívne očakávajú, že sa ich životná spokojnosť vydá po stope písmena „L“. Bádatelia John Garry a Maria Lohanová z Univerzity v Belfaste v štúdii z roku 2011 argumentujú, že táto zámena „L“ za „U“ vedie mnoho mladých ľudí, a predovšetkým mladých mužov, k rizikovému konaniu, fajčeniu či opíjaniu sa. Čím pesimistickejšie vidia mladí ľudia starobu, tým silnejšie sú ich sklony opíjať sa či venovať čas rizikovým aktivitám – majú totiž pocit, že už ich v živote aj tak nič lepšie nečaká. Tieto dojmy umocňujú okrem nekonečného (falošného) ospevovania „rozprávky mladosti“ napríklad aj marketingoví žraloci, pre ktorých sú mladí obľúbenou cieľovou skupinou a ktorí v snahe predať im ten či onen produkt vypočítavo pestujú (falošný) kult mladosti.