Krv stekala na podlahu a zastriekala pevne pripevnený nábytok aj vyblednuté biblické motívy na stenách. Ofŕkala takisto strop a vystrekla až k záchodu bez dverí. Na posteli ležalo mladé dievča v ranej puberte. Bolo uložené na chrbte a tvár si zakrývalo rukami. Oblečené malo iba biele bavlnené nohavičky. Lakte spočívali na prsiach a členky boli prekrížené. Joona počul tlkot svojho srdca, vnímal, ako sa mu tepnami tlačí krv do hlavy, cítil pulzovanie v spánkoch. Nútil sa pozorovať, registrovať a premýšľať. Dievča malo skrytú tvár. Akoby sa bálo, akoby nechcelo pozrieť na páchateľa. Než ho uložili do postele, vystavili ho veľmi hrubému násiliu. Išlo o opakované údery tupým predmetom do čela a temena. Bolo to len malé dievča a muselo sa strašne báť. Pred pár rokmi bolo iba dieťaťom, ale reťaz udalostí v jeho živote ho doviedla do tejto izby, do špeciálneho výchovného zariadenia pre mládež. Možno nemalo šťastie na rodičov a náhradnú rodinu. Možno si mysleli, že sa tu bude mať lepšie. Joona skúmal každý otrasný detail, kým nepocítil, že to už dlhšie nevydrží.