Dnes plačem dvakrát

ponorená do svojho ticha presviedčam úsmev že patrí ústam neuveril tak ako ho mám rozdávať?

keď zapaľujem sviečku v škatuľke zápaliek praskajú konáre

načo by som tlela? buď horím alebo zhasnem celá

dnes plačem dvakrát za tebou a za zoťatým stromom

Navždy

Zostaneš ako peľ na blizne Ako svetlo čo prebúdza sa ráno a nezmizne Ako biela farba tulipánov Ako kvapky dažďa bubnujúce na strechu dáždnika Ako hlas čo znie do ticha divokou melódiou Ako víno iskrivé ten mok čo rozum zradí Ako slnko keď lúčmi hladí a svieti žltou farbou púpavy Ako slza ktorá mi z oka rinie padá do trávy jej tok čo nikdy nepominie premieňa sa na potôčik boľavý keď nie si pri mne Tak mi v duši zostaneš navždy schovaný

Výkričník noci

Mám strach že sa mi v snoch rozbiješ do rána Že si svoje srdce o čriepky doráňam V slnečnej krajine tvojich očí oslepíš ma A ja ťa nenájdem Uveriac že som tá tma Na míle ďaleko zaženiem vtieravý pocit Ale spánok neprichádza Som výkričník noci

Schúlená v tebe

Daruj mi chvíľu nech studne tvojich očí vypijem smädná

Znova sa vrátim chcem ti perami zotrieť smutno z tvojich úst

Objím ma láska s pokojom v duši zaspím schúlená v tebe

Nostalgia...

Pár kláskov kukuríc na starej hrade visí jesenný dážď im zrnká pohládza Len tma a vlhko ani nesadnem si kamenným chodníkom zmoknutá prechádzam Na lavičke čo nad ňou jabloň vetvy skláňa v kvapkách svit hviezd sa zrkadlí Ako v mojej duši keď je doráňaná a čierne tiene na ňu dopadli Obloha jasná mraky zahnal vietor zvedavý mesiac so mnou poráta pár kvetov margarét čo nechalo tu leto kým odídem a stisnem kľučku na vrátach