Pán Šťastie
3 / 5
Dvierka na sprchovacom kúte sa náhle otvárajú a dnu vstupuje nahá Suzanne. Nečakane ako krásny zlodej. Zatvára za sebou a pod dopadajúcou teplou vodou ma pevne objíme. Príde mi to vhod. Stojíme tam obaja nahí a dlhú chvíľu sa k sebe túlime bez slov. Pritisnutá prsiami na mojej hrudi mi hladí vlasy. Sú to pocity, ktoré vo vás len tak nevzbudí obyčajná baba na jednu noc. Ani onanovanie nad plagátmi vášnivej Megan Fox. Nie, nie! Objímanie so Suzanne je každým dňom vrúcnejšie a láskyplnejšie, nepozná hraníc. Zahreje, pomazná sa, pomiluje a odplaví všetky negatívne vplyvy z mysle. – Chýbal si mi, – vraví po dlhom tichu. Dáva mi letmý bozk na pery a čoraz viac sa ku mne túli. Potrebujeme sa navzájom. – Stalo sa niečo? – pýtam sa prihlúplo akoby som ešte pred pár hodinami neutekal zo zoologickej záhrady pred tigrami. – Nestalo sa vôbec nič, miláčik, – pokrúti hlavou, – len som si práve uvedomila, že som s tebou naozaj šťastná. Pre moju mizernú náladu sú jej slová ako balzam na dušu. – Nechceš po mne náhodou, aby som ti dnes skočil navariť večeru, pravda? – snažím sa rozosmiať ju, – Alebo ti vypadli náušnice do mora a chceš, aby som ich šiel hľadať! – Nie, žiadne náušnice ani večeru, – zasmeje sa sladko. – Už to mám! Chceš ma prinútiť začať čítať knihy o africkom práve, – neprestávam šaškovať, – prosím, zľutuj sa! – Ani právo, – krúti hlavou Suzanne. – Peniaze? – Nie! – Poľovnícky preukaz môjho otca? – Nie, nie, nie! Nič z toho, – roztvorí na mňa oči tým jej typickým výhražne podareným spôsobom a priloží mi prst na ústa. – Ešteže tak, otec si svoj preukaz zatvára do trezora, – ukončujem sériu nezmyslov spoza prstu. – Len som mala potrebu ti to povedať, to je všetko, – vraví a znovu ma vrúcne objíma. Berie tekuté mydlo, nalieva si z neho na dlane a začína rozotierať po mojom chrbte.