Modlitba za hriech
1 / 7
Niežeby sa mi nočné laškovanie s Maxom nepáčilo, Bože uchovaj. Najradšej by som si nakrútila do zadku vrtuľu a letela za ním. Sex s ním bol magický aj z dvetisíckilometrovej vzdialenosti, takže aká explózia pocitov to už musela byť na milimeter blízko? Vnútorné výčitky a ťaživý pocit zodpovednosti voči vzťahu so Simonom však boli silnejšie. Dosiaľ som si nikdy nemyslela, že prežívať rovnako intenzívne city k dvom rozdielnym mužom je skutočne možné. Vetu milujem ich obidve som pokladala za hlúpu výhovorku zbabelých smilných mužov. „No jasné! Klamárski hajzli,“ vyhlasovala som vtedy. Dnes by som im však na znak spolupatričnosti najradšej poslala omluvné psaníčko a doutník na usmířenou. „Zoe, si tu?“ prebral ma z ťažkých úvah Maxov hlas. „Oh, áno.“ „Deje sa niečo?“ „Hmm.“ „Fúha, urobil som niečo?“ Max sa prekvapene zasmial v snahe uvoľniť seba a možno aj mňa. „Máš chuť sa zahrať?“ položila som nečakanú otázku.