1

Robert Langdon sa pomaly zobudil. V tme drnčal telefón - bolo to slabé, neznáme zvonenie. Naslepo sa načiahol za stolnou lampou a rozsvietil. Keď sa s prižmúrenými očami rozhliadol, uvidel prepychovú renesančnú spálňu s nábytkom z čias Ľudovíta XVI., freskami pomaľované steny a obrovskú mahagónovú posteľ pre štyroch ľudí. Kde to, dočerta, som? Na žakárovom župane visiacom na vyrezávanom stĺpiku postele bol vyšitý monogram: HOTEL RITZ, PARÍŽ. Pomaly mu začínalo svitať. Zdvihol slúchadlo. "Haló?" "Monsieur Langdon?" ozval sa mužský hlas. "Dúfam, že som vás nezobudil." Langdon ospalo pozrel na hodiny na nočnom stolíku. Pol jednej v noci. Spal iba hodinu a cítil sa ako mŕtvy. "Tu je recepcia, monsieur. Ospravedlňujem sa, že vás ruším, ale máte návštevu. Vraj je to naliehavé." Langdon bol stále zmätený. Návšteva? Očami zablúdil na skrkvaný informačný letáčik na nočnom stolíku.

AMERICKÁ UNIVERZITA V PARÍŽI s neobyčajným potešením poriada VEČER S ROBERTOM LANGDONOM, PROFESOROM NÁBOŽENSKEJ SYMBOLIKY NA HARVARDSKEJ UNIVERZITE

Langdon si vzdychol. Dnešná prednáška - premietanie diapozitívov o pohanských symboloch ukrytých v kameňoch Chartreskej katedrály - zrejme vyviedla z miery konzervatívnejších vedcov v publiku. Najskôr ho vyňuchal nejaký religionista a chce mu povedať svoje. "Prepáčte," povedal Langdon, "ale som unavený a -" "Mais, monsieur," prerušil ho vrátnik a stíšil hlas do naliehavého šepotu. "Váš hosť je veľmi významný človek." ...