História a súčasnosť kultúry pod vrchom Dúň
1 / 2
Spomienky bývalých hercov na divadelné časy Na vystúpenie súboru si aj takto spomína dnes už 85 ročný pán Rudolf Starovič. V Zlatých Moravciach v Robotníckom dome sa konala súťaž ochotníckych divadiel, kde nemohol chýbať ani divadelný súbor z Jelenca. Už sme boli dosť známi aj na širokom okolí. Do súťaže sme išli s divadelnou hrou Maryša od bratov Mrštíkovcov. Každá skupina dostala svoje poradové číslo, podľa ktorého vystupovala. My sme prišli na rad až okolo polnoci. Bola sobota, tak na nasledujúci deň nebolo treba vstávať do práce. Už počas predstavenia sme mali veľa obdivovateľov. Divákom sme sa páčili. Fanúšikovia tlieskali, skandovali. V tom čase som pracoval v jednom stolárskom podniku v Zlatých Moravciach. Mojim majstrom bol pán Ďuriš. Ja som bol ešte mladý, on už bol vážený pán v rokoch. Bol to skvelý chlap. Ctili si ho v celom meste. A aj tento môj majster sa prišiel pozrieť na to naše vystúpenie, lebo už veľa o nás počul, tak nemohol vynechať túto príležitosť. Ako sme boli na javisku, on sedel medzi ostatnými divákmi v hľadisku. Bola veselá nálada. Tá atmosféra ho tak nadchla, že sám počas predstavenia vstával, tlieskal, skandoval tak ako aj ostatní okolo. A nahlas povzbudzovali, akoby boli na futbalovom zápase: „To sú moji ľudia, títo to musia vyhrať!“ Mali sme skutočne úspech. Všetci boli presvedčení, že budeme naozaj víťazi. Aj doma sme mali svojich obdivovateľov. Vrátili sme sa domov v noci. Keď sme vystupovali pred Turányiho hostincom, kde sme mali domovskú scénu, tí skalní nás stále čakali a oslavovali spolu s nami, že nám predstavenie vyšlo.
Sobota, deň očisty Predstavenia sme obyčajne mávali v sobotu a v nedeľu večer. Keď sme tak jeden večer sedeli u Hubačov v kuchyni a pripravovali program vystúpení, prišla reč aj na divadlo v Novej Vsi nad Žitavou. Pani Hubačová pripravila občerstvenie, položila čerstvo napečené voňavé koláčiky, až sa nám slinky zbiehali. Ako nás tak počúvala, obyčajne tichá žienka, zrazu sa len ozvala: „Ale veď v Novej Vsi sa v sobotu kúpu. Nik sa na vás nepríde pozrieť.“ Ja na to ako obyčajne jej žartom späť k nej: „A v Jelenci sa predtým mažú.“ Samozrejme som to myslel obrazne, divadelne, že sa musíme pred vystúpením našminkovať. Do debaty sa pridal aj jej syn Ivan: „Mama, čo to vravíš? Myslíš, že v Jelenci sa nekúpu? A predsa prídu. Veď vidíš, že sála je vždy plná.“ Inak to napokon nebolo ani v Novej Vsi. Obľúbení sme boli aj v okolí, a len málokto si nechal ujsť príležitosť zabaviť sa.