Skrátka mi preplo
1 / 2
Chodbička pred jednou z mnohých kancelárií praská vo švíkoch. Do ťažkého vzduchu sa miesi občasné zakašľanie, poťahovanie nosom, šuchot papierov kombinovaný zívaním ich majiteľov. A ešte vrzgot dverí a veľa druhov krokov. Prichádzajúce, ktoré sa začínajú slabým buchotom topánok na schodoch, s narastajúcou intenzitou. Odchádzajúce, ktoré sú rýchlejšie, ako tie prvé. Sú poháňané vedomím, že to má majiteľ dupotajúcich nôh už za sebou. Nervózne, prešľapujúce na mieste, alebo prechádzajúce sa hore-dolu na rovnakej trase a potom ešte tie rýchle, úradnícke. Z kancelárie do kancelárie. Opieram sa o stenu, vďačná za túto oporu, ktorá ma oslobodzuje od držania rovnováhy. Počujem ďalšie kroky. Tentoraz ľahké a akési váhavé. Dievčinka, možno o desaťročie mladšia odo mňa sa zdesene rozhliada. Potom sa opiera vedľa mňa. "Neznášam to tu," vraví a ja sa na ňu povzbudivo usmejem. "Neboj sa, ide to celkom rýchlo." Klamem, len sa tak práši. Utrápene zavzdychá. Jej kruhy pod očami a vychrtlosť v tvári sa nedajú prehliadnuť. Nenápadne si ma prezerá, no nie dosť na to, aby som to nepostrehla. Ak sa nemýlim, v jej očiach vidím akýsi obdiv. Nechápem. "Si taká štíhla." Jej konštatovanie ma pobaví. Je o pol hlavy nižšia a tak sa ku nej skláňam a šepkám do ucha. "To nie je štíhlosť, ale chudosť a ver mi, že by som bola vďačná za aspoň päť kíl navyše." Neveriacky nad tým krúti hlavou. Vraví, že by dala desať rokov života za figúru, akú mám ja. Gúlim oči. Panenka skákavá, to hádam nie. Drobná slečna sa volá Biba. Vraj bola modelkou. Nič veľké, len také letákové obrázky, no už ju nechcú. Určite preto, že pribrala. Nechápe, veď takmer nič neje a... To "A" si ľahko domyslím. Vyzerá ako trikrát vyvrátený rezanec. Z davu odbúdajú dvaja a my si sadáme na lavičku. Biba sa nedá zastaviť. Rozpráva, aký je život nespravodlivý. "Tí krásni a štíhli majú oveľa ľahší život a omnoho viac možností. " "Jej uvravenosť a familiárnosť ma dosť prekvapuje. Rozpráva sa so mnou, ako so starou priateľkou. Uznávam, že má v niečom pravdu, no pripomínam, že tie najväčšie šance si dávame a berieme sami. V duchu sa mi moje druhé ja poriadne vyškiera. Biba nesúhlasne krúti hlavou. "Pozri sa na seba. S tvojimi črtami tváre a super kostrou..." omieľa. Potom sa pousmeje. Hovorí, že si ani nespomína, kedy sa naposledy s niekým priateľsky porozprávala. Asi by odpadla, keby vedela, že ja sa niekoľko mesiacov rozprávam len so svojim psychošom a sama so sebou. "Počkáš na mňa?" šepne, keď na mňa prichádza rad. "Mohli by sme skočiť na kávu." Počkala som. Sadáme si k stolu v cukrárni. Biba sa rozhliada a vraští nos. "Ako to robíš, že si taká tenká?" Do mojej odpovede vkladá nádej pre seba. Odmotávam si z krku hrubý šál. Viem, že čaká na nejakú zázračnú formulku, ktorá jej pomôže ku ešte väčšej kostnatosti, no ja jej opakujem, že taká nechcem byť. Pridávam niečo nejasné o zdravotných problémoch, ktoré som prekonala. Samozrejme vynechávam, že som priam príkladný exemplár vyhorenia. Je prvým človekom, ktorému sa po dlhom čase pozerám do očí. "Biba, kašli na váhu. Potreba štíhlosti je bičom, ktorý sme si na seba uplietli samé, schovávajúc sa za to, že všetko robíme kvôli mužom a práci." Znova otáča hlavou. "A nie? Ema, štíhlosť a dobrý vzhľad sú v dnešnej dobe nevyhnutné. Patria k úspešnej žene a chlapi za takými šalejú." Smejem sa na celú cukráreň. Intenzita môjho smiechu ju trochu zaskočí. Vravím, že nie za nimi, ale z nich. "Vieš, čo si myslím? Že máme úplne skreslené predstavy o tom, čo sa mužom páči. Možno je to celkom inak. Predstav si takého priemerného chlapa, ktorý vojde do McDonaldu a v ponuke nájde za rovnakú cenu veľký i malý hamburger. Skús si tipnúť, ktorý si vyberie?" Vidím, že som ju nepresvedčila a tak pokračujem. "Predstav si teda, že si kupuje mobil. Vyberie si s malými tlačítkami a drobným displejom, alebo siahne po niečom väčšom? Predstav si, ako sa ukladá na spánok. Čo si dá pod hlavu? Mäkký vankúšik, alebo dve-tri knihy? A čo tak auto? Videla si už niekedy nejakého muža chváliť sa, že má maličké šikovné auto?" "Ema, ty miešaš hrušky s jablkami." Nervózne si prehrne ofinu. "Ženy predsa nie sú jedlo, auto, vankúš či stroj. Ak by sa chlapom nepáčili štíhle ženy, prečo by sa za nimi obzerali na ulici? Prečo by si ich sexi fotky lepili do skriniek?" Rozhorčenie jej prifarbuje líca. Je taká mladučká a napriek tomu, že by sa mala tešiť zo života, úplne zbytočne medituje nad nesmrteľnosťou chrústa. "Život je jedna veľká reklama.a to, že niečo zláka náš pohľad ešte neznamená, že to chceme. Pracovala som v tomto odvetví niekoľko rokov. Ver mi, viem, o čom vravím. Predstav si dva obrázky. Na jednom je úplne úžasne nafotený farebný tanier s darmi mora, riasami a kaviárom. Na druhom je vyprážaný syr s hranolkami. Čo by prebudilo tvoju zvedavosť a po čom by si nakoniec siahla? Na štíhlych ženách krásne sedia šaty. Vo vysokých opätkoch majú sexi nohy a efektne vypchaté podprsenky im nadvihujú prsia až pod bradu, ale videla si niekedy vyzlečenú modelku?" Jasné, že videla. Tvári sa zadumane a ja kujem železo za horúca. "Tak si predstav, že má chlap v posteli takéhoto kostlivca. Určite musí byť strachom bez seba, že jej pri vášnivom milovaní odtrhne nohu." Pozorujem, ako sa jej výraz začína meniť a potom sa rozosmeje. "Tak potom, prečo kvôli mužom chudneme?" "Omyl, dušička. My nechudneme kvôli mužom. Chudneme kvôli ženám. Chceme byť štíhlejšie ako susedka, ako kolegyňa, spolužiačka, bývalá frajerka nášho frajera. Chceme, aby nám iné ženy závideli štíhlosť, lebo my závidíme tým štíhlejším. Žijeme v presvedčení, že keď budeme chudé, každý bude obdivovať našu pevnú vôľu a disciplínu." Biba ma chytá za ruku. Vraví, že som múdra ženská a že ma mala stretnúť skôr. V duchu si povzdychnem... keby tak vedela. "Opatrne s tými komplimentami. Som len vytláčačka chrbtových vyrážok." Biba vytriešťa oči a ja sa púšťam do smiechu. Vysvetľujem, že manuál ovládam, len ho neviem uviesť do praxe. Ak som jej v niečom otvorila oči, je to akoby som jej vytlačila vyrážku na chrbte. Na cudzích chrbtoch môžem, no na svoj si nedočiahnem. Duet smiechu, ktorý zaznieva je ako svieža sprcha pre dušu. Obe sa obzeráme okolo seba. Zjavne sme dostali rovnaký nápad.
Poznanie dňa: Najlepším antidepresívom je veterník.