Knižku som najprv čítala v slovenčine, neskôr si pozrela aj filmové spracovanie a zavŕšila som to ešte kúpou v angličtine, ktorú neľutujem. Tento príbeh sa mi veľmi páči a vždy ma dojme.

Nechce sa mi vôbec rozpisovať pri tomto diele, lebo som si akosi vytvorila nechuť k tomuto príbehu po tom konci, tak poďme na to...
Knihu sme čítali s kamoškami tento mesiac v offline knižnom klube a najskôr som nabehla na čítanie nadšená z ďalšej YA literatúry so skvelými hlbokými citátmi. Štipka milej nevinnej romantiky mi tiež vyčarila úsmev na tvári, ale to je zrejme všetko, za čo dostane kniha odo mňa 2/5. Čakala som celú knihu na zvrat a aj prišiel, ale sklamal ma. Vedela som, že sa nedočkám happyendu a tešila som sa (keďže žijem pre smutné konce). Ale keď som prežívala takmer identický koniec ako v Aljaške od Greena a mixlo sa to celé aj s Papierovými mestami, nadšenie opadlo. Dokonca som sa úplne vytočila presne ako pri koncoch oboch kníh od Greena. Neboli tam ani veľmi rozvinuté vedľajšie postavy a obohatili ma jedine konverzácie medzi Vi a Theom. Cítim sa, akoby niekto knihu skrčil do guličky, hodil ju do mňa a len ma vytočil. "Na tu máš, lízne ťa pár dobrých myšlienok, ale koniec ti to zapne len rage a teraz sa s tým musíš vysporiadať."
Ak sa Vám kniha páčila, napíšte mi do komentáru - možno mi otvoríte oči a uvidím ju v lepšom svetle.