Jeden veľký sen
1 / 7
Skôr ako som odišiel, musel som sa opýtať učiteľky: „Prečo toľko žiakov leží na zemi?“ Mal som sa vrátiť do zeme bejzbalu, aby som pokračoval v sľubnej kariére v lukratívnom svete informačných technológií. Bol som „len pár centimetrov od istého úniku“, kým mi učiteľka nepovedala: „Dnes je štvrtok. Väčšina týchto detí od pondelka nič nejedla. Ak by sa pokúsili vstať alebo čo i len posadiť, omdleli by.“ Vo chvíli, keď som počul tieto slová, pochopil som, že môj život by nikdy nemohol byť rovnaký ako predtým. Bolo to jasné, ako keď zapálite svetlo v tmavej miestnosti. Hlboko vo svojom srdci som si uvedomil, že z Afriky nikdy nebudem môcť odísť – hoci malo potrvať istý čas, kým toto rozhodnutie spracovala i moja hlava.