16. kapitola

... Moja rodička bola asi jasnovidka. Vo vhodnejšej chvíli mi ani nemohla zavolať. Ak hneď nevypadnem z domu, hovorila som si už predtým, zošaliem. Bleskovo sme si dohovorili schôdzku v neďalekom bistre. Nemusela som jej nič vysvetľovať. Udivilo ma, ako dobre pozná naše mesto. "Nech to zostane len medzi nami," naliehala na mňa do telefónu. "Doma o našom rande nepovedz ani slovo!" Matka ešte stále sedela ako omráčená na mieste, kde som ju posadila. "Volala mi Vierka," klamala som. "Idem s ňou na chvíľu von. Poobede príde teta Magda. Potom sa o všetkom porozprávame. Ja teraz..." hrdlo sa mi znovu zovrelo, "...nemôžem." Matka ľútostivo pokývala hlavou. Ani jej nebolo do reči. "Nieže niečo vybľaboceš," upozornila ma, "tej svojej falošnej kamarátke!" "No určite, práve jej to zavesím na nos!" ubezpečila som matku, hoci o Viere som nevedela, ani či už prišla od babky. Smola, nemám vlastne nikoho, komu by som sa vyžalovala!