Hviezda si ty!
1 / 3
... „Detičky, haló, dieťatká!“ Lissi začala okamžite kričať: „Vražda, vrah! Niekto odpravil Fukovcov a teraz ide po krku i nám!“ „Čože?“ pýtala sa Tinka bezradne. O čom to len Lissi hovorí? „Stará Fuková nám ešte nikdy nepovedala detičky alebo dieťatká!“ vysvetľovala Lissi spôsobom, akým sa rozpráva s obzvlášť hlúpym dieťaťom. „Takže to nemôže byť ona. Ver mi, stal sa zločin.“ Tinka prevrátila oči. „Odvtedy, čo pozeráš detektívne seriály, podozrievaš každého vrabca, že by to mohol byť špión.“ Opatrne zavolala na susedov: „Pani Fuková, ste to vy?“ Ako odpoveď zaznelo piskľavé: „Áno-o-o-o!“ „Boli tam vysávači mozgov!“ šepkala Lissi varovne. Na Tinkin spýtavý pohľad začala vysvetľovať: „To som čítala v jednom z Frankových brakových zošitov. Sú to bytosti z vesmíru, ktoré ľuďom vysávajú mozog uchom.“ A aby ju Tinka lepšie pochopila, vydala ústami zvuk, ako keď sa sŕka polievka. „Tak kdeže je naša oslávenkyňa?“ pýtala sa pani Fuková vábivo. „Nemám poňatia, kam ste ju schovali!“ vykríkla Lissi naspäť. Teraz sa celá záležitosť prestávala páčiť aj Tinke. Pani Fuková nemohla mať v nijakom prípade na mysli Lissi. Zvyčajne sa s manželom dievčatám vyhrážali, že na nich zavolajú políciu alebo únoscu detí, alebo ich postriekajú prostriedkom na hubenie hmyzu. Ako by mohli vedieť, že Lissi má narodeniny? „Ale ja predsa myslím teba, Elisabeth!“ pokračovala pani Fuková úplne samozrejme. „Niekto ju zhypnotizoval,“ znela ďalšia Lissina hypotéza. „Možno ide o experiment, ktorým sa zisťuje, ako prebudiť ľudí z najhlbšej hypnózy. Keď ma uvidí, určite začne jačať.“ Tinka ju počúvala iba na pol ucha. Došlo jej totiž, ako sa susedia mohli dozvedieť dátum Lissiných narodenín. Prezradila im ho ona sama. Keď zháňala darček pre Lissi, stála pani Fuková v obchode za ňou a počula ju, ako hovorí: „To je pre sestru, má narodeniny.“ Ale prečo chceli Fukovci Lissi niečo darovať, bolo najväčšou záhadou od stavby egyptských pyramíd. Dve vyschnuté ruky rozhrnuli konáre živého plota a vo vzniknutej medzere sa objavil susedkin špicatý nos. „Manni, ten darček!“ komandovala manžela svojím zvyčajným ostrým tónom. Vedľa nej sa vzápätí objavil aj pán Fuka s plešinkou zakrytou kučeravým príčeskom. Zrejme mu neprekážalo, že tá vec na jeho hlave vyzerá ako obrátené vtáčie hniezdo. Poslušne podal žene balíček s bledomodrou mašľou. Pani Fuková ho s tajuplným úsmevom prestrčila cez otvor v živom plote. Určite zjedla na raňajky celý pohár medu alebo sa aspoň vykúpala v cukrovej vode. Alebo sa osprchovala avivážou, ktorá podľa reklamy všetko ohromne zjemní. „Prajeme ti všetko najlepšie!“ zatrilkovala susedka prehnane slávnostným hlasom. Pretože si Lissi balíček hneď nevzala, pohybovala s ním pani Fuková vábivo sem a tam. Lissi po ňom váhavo natiahla ruku, akoby darček mohol ožiť a pohrýzť ju. „Prajeme ti veľa šťastia!“ Keď si Lissi balíček konečne vzala, stiahli sa Fukovci zasa naspäť. Spoza konárov začula Tinka plesknutie. Že by pani Fuková svojmu mužíčkovi jednu vlepila? Zvedavosť Lissi premohla. Dala Tinke hlavou znamenie, že má ísť dovnútra. Musí predsa darček okamžite vybaliť. ...