... Bez výnimky všetci Európania sa boja ruského plynu a uvádzajú cifry, ktoré sú pre nich hrôzostrašné – napríklad Fínsko je stopercentne závislé od dovozu z Gazpromu, Rakúsko na 75 %, Nemecko na 45 %. Je to čudné, ale plynu sa boja aj v Rusku, pričom dokonca v samom Gazprome. Veteráni korporácie tvrdia, že ťažba plynu sa u nich vždy považovala za najťažšiu, najnevďačnejšiu vec – v porovnaní s ktorýmkoľvek iným biznisom. Gazprom sa preto vždy usiloval neobmedzovať svoju činnosť iba na plyn, ale naopak, ustavične ho väčšmi a väčšmi rozširoval. Jeho plynom sú teraz ovenčené aj futbalové kluby, aj elektroenergetické podniky, aj noviny, aj televízne stanice, aj dôchodkové fondy, aj poisťovne, aj banky, aj letecké spoločnosti. Len na ruskom území tvorí celková dĺžka rúr Gazpromu 463 000 kilometrov. To je desať ráz viac ako dĺžka rovníka. Je to viac ako vzdialenosť medzi Zemou a Mesiacom. Gazpromovské plynovody by teda stačili na pripútanie Mesiaca k Zemi. Gazpromu sa tak veľmi boja, Gazpromom sa tak hlasito nadchýnajú, až sa zdá, že už nezostáva čas pozrieť sa ako je zorganizovaný a čo sa nachádza v jeho útrobách. V akom stave je teraz táto mohutná ruská zbraň, ktorú koval Berija a Chruščov, ktorú sa učil používať Brežnev a Kosygin a ktorú Černomyrdin a Viachirev odovzdali do Putinových rúk. Nezhrdzavela? Skutočne je nebezpečná? Napokon, dá sa pokúsiť rozobrať ju, aby sa získali odpovede na tieto otázky? Prvé slová, ktoré nám povedal bývalý Jeľcinov úradujúci predseda vlády Jegor Gajdar, keď sme ho požiadali o rozhovor o plyne, zneli: – Načo je vám to? Uvedomujete si, že vás zabijú? Uvedomujete si, do čoho leziete? Ešte si to neuvedomujeme. ...