Prvé úryvky z knihy

O chvíľu sa dvere v Dubčekovej kancelárii rozleteli opäť. Vošli vyšší dôstojníci KGB. Nižší plukovník si napochytro odškrtal zoznam prítomných vysokých činiteľov KSČ. „Beriem vás pod svoju ochranu.“ Chránení boli ozaj dobre. Každý z nich mal na zátylku odistený samopal.

. . .

Prezident Spojených štátov Johnson spokojne nalial po odchode sovietskeho veľvyslanca Dobrynina obom spolupracovníkom whisky. „Od zajtrajšieho dňa vymení sovietska invázia v Československu našu akciu vo Vietname na titulných stránkach svetových médií. Na zdravie, páni!“

. . .

O tom, že na nádvorí Patologického ústavu lekárskej fakulty na Albertově sa zišlo asi desať tisíc študentov, sa prezident republiky Gustáv Husák dozvedel z vysielania Slobodnej Európy. ‚Ešte dobre, že sme to prestali rušiť, inak by som nevedel, čo sa v krajine, kde som prezidentom, deje...’ pomyslel si a sarkasticky sa usmial.

. . .

„Povedzte tomu chudákovi,“ stratil nervy Baláž, „že to bola jeho posledná šanca. Povedzte mu, že som prestal špásovať!“ „To má byť hrozba, pán poslanec?“ Baláž treskol dvermi a odišiel. Ôsmeho októbra priniesli všetky noviny na titulných stranách správu, že na východnom Slovensku počas služobnej cesty havaroval podpredseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Pavol Horváth. Bol na mieste mŕtvy.

. . .

Vybral sa späť k domu. Cestou premýšľal, či by jej u nových mocných nemohlo uškodiť, že podpísala Antichartu a bola nomenklatúrnym kádrom predsedníctva ÚV KSS, ale veril v ich toleranciu a pochopenie. Pozbieral všetku svoju guráž a navrhol ministrovi zahraničných vecí Jiřímu Dienstbierovi za veľvyslankyňu do Rakúska herečku Hanu Kunovú.

. . .

„Vy sa s pánom šéfredaktorom poznáte?“ prekvapene sa spýtal Lagovič. Baláž bol pre neho na rozdiel od šéfredaktora prototypom bezcharakterného človeka. „Samozrejme, že poznám. Viac ako tridsať rokov...“ „A odkiaľ sa poznáte, ak sa smiem spýtať?“ „Boli sme spolu na vojne. Vo Vojenskej politickej akadémii Klementa Gottwalda,“ usmieval sa Baláž a pozoroval mladého novinárskeho bojovníka za pravdu. „To ste netušili, že pán šéfredaktor bol na vojne v Gottwaldovej akadémii.“ Lagovič šokovaný na neho hľadel. „A to, že pán zástupca vášho šéfredaktora bol funkcionárom komunistickej strany a Antichartu podpísal pre istotu dvakrát, viete?“ Lagovič mlčal. „Pekne oboch odo mňa pozdravte.“