Intimita vlkov
1 / 2
32. Obraz
S Ninou sme boli dohodnutí, že si nebudeme telefonovať. Nechceli sme počuť svoje hlasy skôr, ako sa stretneme. Stokrát som mal nutkanie porušiť našu dohodu, ale vydržal som to. Bál som sa, že sa stratí napätie, ktoré sa medzi nami vytvorilo. Išiel som po diaľnici smerom na Zvolen a predstavoval som si, ako prebehne náš prvý kontakt. Predstavoval som si, ako si podáme ruku, ako sa po prvýkrát pobozkáme.
Je to zvláštne, ako sa človek môže zblížiť cez internet. S Ninou sme si vymenili desiatky mailov. Písali sme si každý deň. Vedel som, čo číta, aké filmy videla, akú hudbu počúva. Čo má rada a čo jej lezie na nervy. Ktorí herci sú jej sympatickí a ktorí nie. O tých mailoch som doteraz nepísal, lebo mám pocit, že by vás podobné informácie nudili. Aspoň mňa vždy nudili knihy napísané vo forme listov.
Nespomínal som ani maily, ktoré boli vyložene erotické. Mám pocit, že by som vstupoval do Nininej intimity. Môžem ale povedať, že sme sa obaja na naše stretnutie dosť tešili. Ešte nikdy v živote som po niekom tak netúžil. Keď vám bude niekto hovoriť, že cez internet sa človek nemôže kvalitne zoznámiť, tak ja hovorím, že je to hlúposť. Cez internet sa môžete zoznámiť lepšie, ako si viete vôbec predstaviť. Internetová komunikácia je komunikácia budúcnosti. Na internete nájdete takých ľudí, ktorých by ste v reálnom živote nikdy nestretli.
Nina sa narodila v ten istý deň ako ja. Ona poobede, ja skoro ráno. Oboch nás ovplyvňuje planéta Neptún. Spoluvládcom je Jupiter. Ľudia narodení v znamení Rýb sú mimoriadne citliví, s veľkými vedomosťami a veľkou vnútornou silou. Mnohí sú senzibili s tragickým životným pocitom. Presne som vedel, na čo Nina myslí, keď píše, že sa teší na naše stretnutie. V Rybách sa dosť dobre vyznám.
Vedel som, že Nina výborne tancuje. Niekoľko rokov tancovala spoločenské tance aj súťažne. Už dávnejšie sme si dohodli scenár nášho stretnutia. Odbočíme niekde na lesnú cestu, zastavíme, ja dám do prehrávača nejaké dobré argentínske tango. Nebudeme sa rozprávať. Budeme len tancovať. Keď budeme mať pocit, že to obidvaja chceme, pobozkáme sa. Žiadne zbytočné vety. Žiadne zbytočné slová. Pôjdeme priamo na vec. Až potom sa začneme rozprávať. Až potom budeme počuť svoje hlasy. Ten scenár vymyslela Nina a mne sa páčil.
Nina mi napísala, že má malý červený fiat. Vedel som aj jej značku, takže hneď ako som ju zbadal pred sebou na ceste, pozdravil som ju svetlami. Aj ona na mňa zablikala. Pomaly som sa vysunul na jej úroveň. Išli sme niekoľko metrov vedľa seba a potom som ju predbehol. Za tú chvíľu, čo sme sa na seba pozerali, som pochopil, že v skutočnosti je ešte oveľa krajšia a príťažlivejšia ako na fotografiách.
Pri najbližšej príležitosti sme odbočili na lesnú cestu. Zastavil som a v spätnom zrkadielku pozoroval prichádzajúcu Ninu. Otvoril som dvere auta a pustil prehrávač. Ozvalo sa vášnivé argentínske Libertango od Ástora Piazzollu. Chvíľu sme na seba pozerali, potom sme sa pomaly k sebe priblížili. Začali sme tancovať. V lese sa ozývalo vášnivé violončelo a podmanivé sólo bandoneónu.
Tango sa začalo tancovať v Argentíne na uliciach miest na začiatku minulého storočia. Tancovali ho hlavne prisťahovalci, ktorí hovorili každý inou rečou. Nemohli sa rozprávať, ale túžili po komunikácii. Túžili po dotykoch, po láske, po nehe. Tango je vášnivý príbeh lásky. Tango je ale aj o odmietaní. Tango môže mať aj tragickú podobu. Nina to určite vedela. Preto mi napísala, že navrhuje, aby sme sa spoznali pri argentínskom tangu.
Bol to zvláštny tanec. Pod vysokými stromami sme sa dotýkali. Na svojich bokoch som cítil jej pružné telo. Bol to fantastický tanec plný porozumenia. Spomenul som si na dve čajky, ktoré spolu leteli vo vetre nad tečúcou riekou. Tancovali sme ako tie dve čajky. Len sme neboli takí zosynchronizovaní. Ale keď tancujete argentínske tango, vôbec to neprekáža. Keď chcete vedieť, ako som sa vtedy cítil, choďte k svojmu kompu a pustite si na YouTube Libertango od Ástora Piazzollu. Pustite si tú pesničku a budete vedieť, ako som sa vtedy cítil.
Inak Ástor Piazzolla tú skladbu napísal fantasticky. Hlavne violončelový motív. Niektorí hudobníci, keď komponujú svoje diela, rozprávajú sa s Bohom. Vždy keď počúvam Albinoniho, Beethovena, Mozarta, Verdiho, ale aj Johna Lennona alebo Freddieho Mercuryho, predstavujem si, ako si dôverne niečo šepkajú. On im tie najlepšie harmónie zapíska vždy do ucha. Som presvedčený, že aj Ástor Piazzolla mal na neho telefonický kontakt.
Ástor Piazzolla okrem toho, že bol geniálny skladateľ tanga, vynikajúco hral aj na bandoneón, hudobnom nástroji podobnom našej heligónke, ktorý priniesli do Argentíny nemeckí emigranti na začiatku dvadsiateho storočia. Mal rád Stravinského, Bélu Bartóka a Ravela. Videl som pred sebou štíhleho muža oblečeného v čiernej košeli s prešedivenými fúzmi, ktorý dokonale ovláda svoj bandoneón.
Keď hudba dohrala, pozerali sme si s Ninou dlho do očí. Potom sme sa pobozkali. Dali sme si takú nekonečne pomalú pusu. Nina sa ku mne pritisla. Zobrala mi moju ruku a viedla ju pod svoju hodvábnu blúzku. Zacítil som malé prsia. Nina nenosila nikdy podprsenku. Nemala ju ani vtedy pri našom prvom stretnutí, ani potom neskôr. Bola slobodná a uvoľnená. Citlivá a inteligentná. Hravá a nežná. Dievčenská aj chlapčenská.
Dlho sme sa bozkávali, kým povedala svoju prvú vetu.
- Si výborný tanečník. Budeš sa krásne milovať.
Nina mala taký zvláštny chrapľavý hlas. Keby ste počuli ten jej chlapčenský hlas, asi by ste sa do nej hneď zamilovali.
36. Obraz
Sedeli sme s Oľgou ako zvyčajne v kuchyni. Pili sme čistú vodu z lacných sklenených pohárov. Kávu už nemala. Za oknami sa prevaľovala jesenná hmla. Paneláky vyzerali v tej hmle ešte špinavšie. Boli sivopopolavé. Také chorľavé. Okolo okien mali pukliny ako starecké vrásky odložených dôchodcov. Depka ako vyšitá. Oľga zrazu povedala: – Pomiluj ma. Pozrel som na Oľgu opierajúcu sa o operadlo starej stoličky. Neisto som povedal. – Nemôžem. – Nepáčim sa ti? – Páčiš sa mi. Klamal som. Nechcel som Oľge povedať pravdu. Nechcel som jej povedať, že je nepríťažlivá. Že jej alkohol celkom zmenil črty tváre. – Tak potom prečo sa nemôžeme milovať? Bol som jej otázkou zaskočený. Zrazu som nevedel, ako sa z toho dostať. Nevedel som si vymyslieť nejakú milosrdnú lož. Povedal som. – Som impotentný. – Nie si. – Som. – Neverím ti. – Som impotentný. S mojou ženou som sa už dva roky nemiloval. Oľga prešla ku mne a začala ma zdvíhať zo stoličky. – Postav sa. Vyfajčím ťa. Uvidíš, že nie si. Bránil som sa. – Oľga, nechaj ma. Nemá to význam. Som impotentný. – Uvidíme. Bola to groteskná situácia. Oľga ma oprela o kuchynskú linku a začala mi rozopínať nohavice. Spustila ich dolu a pomaly vyzliekala slipy. Ešte sa nič nedialo a už som začínal byť vzrušený. Asi nie som celkom v poriadku. Pozrel som dolu. Oľga si so záujmom prezerala môj penis. Potom ho zobrala do úst a jemne pritlačila jazyk na žaluď. V duchu som si opakoval vetu: „Som impotentný. Som impotentný. Som impotentný.“ Nepomáhalo to. Cítil som ako sa zväčšujem. Začal som si predstavovať nevkusné akty škaredých žien. Predstavoval som si najškaredšie ženy na svete. Také povykrúcané, neforemné, zarastené. Nepomáhalo to. Predstavil som si, že sa otvorili dvere a do kuchyne strčil hlavu celý top manažment televízie. Bola to smiešna predstava. Mali natlačené hlavy jeden vedľa druhého a s údivom hodnotili scénku, ktorá sa odohrávala pred nimi. Nepomáhalo to. Stále som sa zväčšoval. Oľga vedela vždy výborne fajčiť. Bola vnímavá a presná. Vedela si vás tak milo potiahnuť. Mala talent a ja som nemal šancu. Cítil som, ako mi krv odchádza dolu. Aj ona to asi cítila, pretože jej jazyk sa nástojčivo oprel o môj penis. Zobral som nôž, ktorý ležal na kuchynskej linke a zarezal som si do dlane ľavej ruky. Nôž bol ostrý a rana dosť hlboká. Pozeral som na krv, ktorá kvapkala na kuchynský dres. Vedel som, že sa mi už nepostaví. Ja totiž neznášam krv. Nemôžem si pomôcť. Keď vidím krv, každú chvíľu môžem odpadnúť. Po chvíli sa Oľga sklamane postavila a povedala: – Škoda. Vždy som mala rada tvojho vtáka. Výborne chutí. Zdvihol som si nohavice a zapínal opasok. Bol som rád, že sa to takto skončilo. Ani rana na ruke ma veľmi nebolela. – Oľga, je mi to ľúto. – Nevadí. Aj tak by som sa s tebou pomilovala. Nemusel by si ma ani pretiahnuť. Mám rada tvoje telo. Výborne mi chutíš… Aké je to, keď je muž impotentný? – Blbé.– Sucho som skonštatoval. Ani som neklamal. Keď som odchádzal, Oľga mi povedala, že sa niečo deje s Borisom. Vraj sa strašne zmenil. Strašne schudol. Bála sa, že má rakovinu. Poprosila ma, aby som ho išiel navštíviť.
39. Obraz
Viezol som Riu na letisko do Viedne. Soňa bola odcestovaná a Tanya mala nejaké neodkladné povinnosti v škole. Nakoniec som bol rád, že ideme v aute len my dvaja. Miloval som naše spoločné cesty v aute. Vždy sme sa najlepšie vedeli porozprávať, keď sme išli niekde ďaleko len my dvaja. Počúvali sme Eltona Johna. Skladbu Candle in the Wind, ktorú spieval na pohrebe princeznej Diany v chráme Westminsterského opátstva.
Goodbye England's rose, Tvoja milota vždy hriala tých čo strácali šťastie Naša zem ťa povolala K tým čo klesli zlomene A teraz ťa hviezdne nebo Volá tíško po mene
Predstavoval som si pohreb, ktorý som sledoval spolu s miliónmi ostatných divákov v televízii. Predstavoval som si Eltona Johna ako s vypätím všetkých síl spieva túto krásnu pesničku. Niekoľkokrát sa skoro rozplakal, ale nakoniec to zvládol.
Keď Elton John dospieval, pustili sme si Joa Cockera, ktorého sme mali obidvaja veľmi radi. Nálada v aute sa zmenila. Po chvíli sa na mňa Ria skúmavo pozrela a spýtala sa:
- Tebe nechýba sex?
- Prečo sa ma na to pýtaš?
- Lebo ma to zaujíma.
- Myslíš si, že s mamou nespávame?
- Nemyslím si to. Viem to.
Neodpovedal som. Pozeral som sa pred seba na cestu. Ria pokračovala.
- Máš frajerku?
- Ty si čo myslíš?
- Z času na čas máš určite nejakú babu. Si príťažlivý muž. Na teba baby letia. Skoro všetky moje spolužiačky ťa chceli pretiahnuť.
Bol to smiešny rozhovor. Dcéra testuje svojho otca, či sa mu ešte postaví.
- To je pre mňa dobrá správa. Ďakujem za informáciu.
- Rado sa stalo. Ale aj tak by ma zaujíma či ti nechýba sex s mamou?
Nechcel som svojej dcére povedať, že mi chýba sex so Soňou. Mal som pocit, že sa to nepatrí, aby sme sa o takých intímnych veciach rozprávali. Vyzerá to tak, že som v podstate puritán.
Na letisku sme si dali ešte pred odletom jednu kávu. Už sme sa ani veľmi nerozprávali. Sedeli sme vedľa seba na lavičke a pozorovali cestujúcich. Vždy keď niekto išiel okolo, povedali sme jeho charakteristiku. Napríklad sme tipovali. Tento chlapík je dvakrát rozvedený. Je to zbabelec a bojí sa svojej ženy. Ale v zamestnaní všetkých terorizuje. Vyštudoval ekonómiu, ale snaží sa písať básne. Sú to také pridrbané verše o láske. Nedá sa to počúvať, keď to číta tým svojím slabošským hlasom. A na dovolenky chodí do Thajska. Tam súloží s krásnymi malými Thajčankami. To mu robí dobre na jeho ego...
Potom už bolo treba ísť. Postavil som sa a zobral Riinu cestovnú tašku. Bolo mi tak zvláštne. Bolo mi tak, ako keď si myslíte, že toho človeka, ktorého milujete, už nikdy neuvidíte. Ria odchádzala z môjho života. Nekonečne ďaleko odchádza jeden z mojich najväčších spojencov. Už mi zostala len Tanya. Objal som svoju dcéru a zašepkal som jej do ucha:
- Budeš mi chýbať.
Ria sa ku mne pritisla a povedala:
- Aj ty mi budeš chýbať.
Vedel som, že sa už nevráti. Celá moja rodina žije v Amerike. Jedine otec sa vrátil, aby ma mohol biť. Všetci ostatní tam zostali. Inak, dosť ma to prekvapuje, že tam všetci zostali. Ja by som tam teda nezostal. Chýbala by mi Európa. Naša história, naše príbehy, naše tradície. Chýbala by mi intimita našich vzťahov. Fakt som vedel, že tam Ria zostane. Niekedy nie je dobré, keď viete veci dopredu. Môže vás to dosť deprimovať.
Stratili sme tvoju lásku Stíchol úsmev ostal vzlyk Budeme niesť sami fakľu Za tebou náš miláčik
Goodbye England's rose, From a country lost without your soul...
Poviem vám, čo si o tom všetkom myslím. Keby Ria vtedy neodišla, všetko by sa vyvíjalo celkom inak. Totiž život bez lásky, citov a dotykov nemá žiadnu hodnotu. Je bezcenný. Keď si to uvedomíme, hrozí nám veľké nebezpečenstvo. Ja viem, že teraz skoro všetci na takéto reči kašlú, ale preto má toľko ľudí psychické problémy. Tí, čo hrdo vyhlasujú, akí sú šťastní, že žijú sami, veľakrát sa len klamú. Chýba im láska. Chýbajú im city a dotyky. Objatia. Stál som tam pri vchodových dverách a cítil som, že Riin odchod zmení celý môj ďalší život.
54. Obraz
Strašne som sa opil. Pil som vkuse tri dni. Nikdy v živote som nebol tak opitý. Pil som vodku a whisky. Na svete musí byť rovnováha. Na jednej strane Rusko a na druhej strane Amerika. Ak sa Rusko oslabí, musí nastúpiť Čína. Rovnováha je veľmi dôležitá. Všade. Ale najviac vo vzťahoch. Bez rovnováhy totiž neexistuje láska. A v živote je najdôležitejšia láska. Ale to viete. To vám tu nebudem rozprávať.
Ešte teraz je mi zle, keď si na to spomeniem. Vlastne ani neviem, ako som to mohol vôbec prežiť. Pil som od rána do večera. Prázdne fľaše som hádzal pod umývadlo. Všetko sa strácalo v šedej hmle. Predmety sa pohybovali po horizonte. Všetko sa pohybovalo. Záchodová misa. Zubné kefky. Vykachličkované steny. Jediné, čo sa nepohybovalo, boli oči vlka, ktoré sa na mňa stále uprene pozerali.
Zdevastoval som si každú bunku môjho tela. Každý atóm. Celkom som sa zbombardoval. Všetko som zničil. Bol som v delíriu. Pil som v kúpeľni opretý o vaňu. Chcel som v alkohole utopiť celý svoj skurvený život. Jednu prázdnu fľašu som hodil do zrkadla, ktoré sa rozletelo na všetky strany. A bol pokoj. To zrkadlo ma dosť sralo. Už dlhšiu dobu. Nemal som rád toho chlapíka, ktorého som tam videl. Pozeral som na črepy, ktoré ležali okolo mňa. Bolo ich dosť. Keby som sa rozhodol. Boli dosť ostré.
A ešte som strašne nadával. Hovoril som najvulgárnejšie slová, aké si viete predstaviť. Hovoril som ich do seba. Pil som a strašne nadával. Z času na čas som zakričal:
– Kokot, načo si mi to povedal?!
To bola jediná veta, ktorú som vyslovil nahlas. Všetky ostatné vety som hovoril do seba.
Mal som to pochopené. Korolenko sa mi pomstil. Ale najhoršie na tom všetkom bolo, že Nina mi to povedala. Spomenul som si na náš rozhovor na terase horského hotela. Nina mi povedala, že je na mňa nasadená.
– Kokot, načo si mi to povedal?!
Vtedy som to považoval za výbornú mystifikáciu. Ale prečo mi ukazovala tie obrázky s vlkmi? Prečo mi hovorila, že chce, aby sme mali spolu dieťa? Prečo hovorila, že si na mňa počká? Nevedel som to pochopiť. Bolo to strašné zistenie. Bol to môj koniec.
Celý čas som mal pustenú hudbu na plné gule. Čudujem sa, že to susedia vydržali. Počúval som stále dokola the Doors a Nirvánu. Break on Through, Waiting for the Sun, Rape me live, Lithium a hlavne Smells like teen spirit.
Ležal som na dlážke a mal som hrozné kŕče v bruchu. Mal som také strašné bolesti, že som skoro zomrel. Videl som diery v mojej aure. Najväčšiu som mal tesne nad žalúdkom. Videl som tie diery a mal som hrozné bolesti. Zvíjal som sa na tej studenej zemi a čakal som kedy zomriem. A vtedy, keď som to mal už skoro isté, zrazu som sa začal zachraňovať. Nechcel som zomrieť opitý v kúpeľni. Zdalo sa mi to trochu lacné. Také slabošské. Chápete to?! Čo je to za smrť upiť sa k smrti?! Nemá to žiadnu myšlienku.
Potom som si v tej opitosti spomenul na jeden trik, o ktorom som čítal v nejakej knihe. Priložil som si ruky na miesta, kadiaľ mi odchádzala energia a silou vôle som sa snažil vytlačiť bolesť mimo môjho tela. Zo začiatku sa mi nedarilo, ale nakoniec som to dokázal. Všetku tú bolesť som poslal späť do vesmíru.
Musím vám ale povedať, že v kúpeľni sa pije krásne. Keď sa chcete poriadne opiť, mali by ste zaliezť do kúpeľne. Dobre sa tam rozmýšľa o živote. Ak teda máte skurvený život. V kúpeľni máte všetko po ruke. Je tam záchod. Je tam umývadlo. Je tam sprchovací kút. Môžete tam fajčiť koľko chcete. Môžete tam fajčiť od rána do večera a nezaseriete si dymom celý svoj byt. A sú tam aj žiletky, keby vám bolo najhoršie.
Keď som tam sedel taký opitý, rozmýšľal som ešte o jednej veci. Predtým ako som sa zamiloval do Niny, neznášal som, keď ma niekto fotil. Nepáčili sa mi zábery v digitálnom fotoaparáte. Muž na obrázkoch sa tváril celkom inak ako som si myslel, že sa tvárim ja. Aj držanie tela mal iné. Také neosobné. Mierne zakomplexované. Starecké. Aby som bol celkom presný. Také pridrbané.
Muž na záberoch bol niekto celkom iný. Nebol som to ja. Nevedel som sa s ním stotožniť. Nemohol som s ním súhlasiť. Preto som obrázky vždy vymazal. Vymazal som vždy skoro všetky zábery, lebo nevystihovali to, čo som vo vnútri cítil. Ako je to vlastne v našom živote? Niečo si o sebe myslíme, nejako sa správame, nejako sa nastavíme a realita je diametrálne odlišná. Zrazu sa dozvieme, že ľudia okolo vidia niečo celkom iné. Ľudia okolo vôbec neakceptujú náš názor. Je to dojímavé, ale je to tak.
Niekedy zistíme, že naša chôdza nie je vôbec príťažlivá. Naše pohyby nevzbudzujú rešpekt. Naše vety nie sú vôbec vtipné. Nikto sa na nich nesmeje. Je to zvláštne. Niekedy na fotografiách vidíte celkom cudzích ľudí. Nemáte ich radi. Zostáva jediná možnosť. Zábery vymazať. Potom nemáte žiadne fotografie.
...