Krkavčí súd
1 / 2
„Chlapi, neviem, čo za sviňu mohlo spraviť niečo také. To nie je človek, ale beštia. On ich tu podľa mňa takto týral možno celé dni. Museli neuveriteľne trpieť. Neviem si takú hrôzu ani len predstaviť. Všimli ste si, že vlasy majú úplne biele?“
„Myslíš, že z toho, čo s nimi robil?“ spýtal sa Machrák.
„Alebo robili?“ doplnil Ledecký.
Kovačovský sa odmlčal. Aj on, profesionál sa potreboval najprv poriadne rozdýchať.
„Vekovo budú obaja mladší,“ pokračoval o chvíľu. „Skoro rovesníci. Na šediny mali ešte čas. Odhadujem, že mohli mať tak okolo tridsať.“ Zakrútil hlavou a zhlboka sa nadýchol: „A najlepšie na koniec.“ Zahľadeli sa naňho. „Jeden z nich má ešte aj vyrezaný jazyk.“
Ledecký zahodil zvyšok cigarety. Špičkou čižmy ho vtlačil do rozmoknutej zeme. V hlave mu rezonovala posledná doktorova veta. „Myslíš, že pri tom všetkom svinstve to má nejaký zvláštny význam?“ spýtal sa.
Kovačovský chvíľku váhal, no potom vyslovil svoju hypotézu: „Podľa mňa ten nešťastník až príliš hlasno prosil o smrť.“