Všetko alebo nič: Príbeh pokračuje
1 / 6
S Vandou sme stále bývali blízko seba. Ona v „našom“ starom byte so stolíkom poskladaným z amerických výtlačkov časopisu Vogue v obývačke, ja v byte, z ktorého som vyplatila Luckinho otca, ktorý sa medzitým rozviedol druhýkrát a dal si nastreliť vlasy, lebo plešina sa mu rozrástla na pol hlavy. Vanda stále čarovala s farbami. Začala pracovať aj pre módne mesačníky, ktoré ju uznávali a jej strelené kombinácie z kociek a pásikov opisovali ako odvážnu odpoveď konvenčnej elegancii. Sedávala v antikvariáte, zasypaná papiermi, časopismi, cédečkami s fotkami, a pri sebe mala vždy tri mobily, ktoré v kuse vyzváňali. Jeden svoj, jeden služobný a jeden, ktorý bol aktuálny pre súčasného milenca. Ten sa menil najčastejšie. Keď potom ochorel Aladár, muž, čo jej dal v živote zabrať najviac, starala sa o neho do poslednej chvíle. Nosila mu polievky, čo som varila pre svoje dievčatá, umývala ho v studenej nemocničnej vode, a keď zomrel, vykašľala sa na módne kreácie a navliekla sa do čiernej... Na môj vkus smútila dlho, Aladár bol skazený hajzlík, ktorý si s ňou robil, čo chcel, ale asi ho naozaj ľúbila inak ako ostatných, ktorí prešli jej životom. Možno ako kotvu. Možno ako niekoho, komu sa nedostala úplne pod chlopne, čo ju žralo a nedalo jej definitívne sa na neho vykašľať... Nechala som ju, nech sa vysmúti sama. Nemá zmysel tlačiť ju do vesela, ak má v duši prázdno... A potom sa objavila pri našich dverách. „Čo varíš?“ spýtala sa, lebo to voňalo sladko. „Krupicovú kašu, dáš si?“ „Nie, mám 34 rokov,“ povedala, sadla si na balkón a len tak pozerala doďaleka. Keď moje dievčatá zaspali, sadla som si k nej, zapálila som dve cigarety a jednu som jej podala: „Len nešľukuj, bude ti zle.“ Prikývla a povedala: „Napíš knihu o pravde.“ „Ako?“ „O pravde. O tom, že ju nehovoríme. Že radšej žijeme v klamstve.“ „To je také klišé, Mici.“ „Nie je,“ plytko vyfúkla dym. „Nehovoríme pravdu ľuďom, ktorých máme radi.“ „Sprostosť.“ „Nosíme si pravdu v sebe, máme ju tam niekde schovanú, ale nehovoríme ju tým, čo by ju mali počuť.“ „Čo to ty máš dnes za náladu?“ naliala som dva poháre vína a jeden jej podala. „Pozri, oplakávam psychopata ako svoju životnú lásku, a pritom dobre vieme, že keby dnes žil, točil by so mnou, len taký fukot.“ „A?“ „A ty mi nepovieš, aby som sa na to vysrala, aby som nesmútila za chlapom, ktorý mi viac ubližoval, ako ma tešil, a nepovieš mi, aby som žila ďalej...“ „Vandi?“ „Čo je?“ „Ty chceš ísť na rande s niekým novým a máš výčitky svedomia, však?“ Prikývla. Trošku sa usmiala. Odpila si vína. „Neváhaj. Randila si, keď bol živý, on prekotil, čo mu prišlo pod ruku, nevidím dôvod, prečo by si mu mala byť verná teraz, keď leží na cintoríne.“ „Naozaj?“ opýtala sa neisto. „Mám pridať?“ Prikývla. „Pamätám si na stretnutie s dvomi dievčinami, ktoré vzal na to isté miesto vo Francúzsku ako teba, ktorým dal také isté šperky ako tebe, ktoré ohuroval najlepším portským a niekedy im, tak ako tebe, tri dni nedvíhal telefón, lebo bol na výlete so... štvrtou. Ak to dobre rátam.“ Dobre, dobre,“ zastavila ma. „Ale ja som aj tak bola niečo viac...“ Vyfúkla som dym a zasmiala som sa. „Nie, nebola. Bola si jedna z nich. Ovečka v košiari.“ „Nebola. Tiež som mu dala zabrať.“ „Uznávam, trochu neposlušná ovečka, ale ovečka.“ Hodila rukou. „Nerozumieš tomu.“ „Kde je teraz tvoja túžba po pravde?“ „Ježiš, ty si teraz zase múdra...“ Zapípal jej jeden z mobilov. Ten tretí. Milenecký. Prečítala esemesku a pozrela na mňa. „Choď. Už si neznesiteľná,“ vypila som víno na dúšok. S tichým roztopašným smiechom zahasila cigaretu. „Nemám šaty.“ „Tak takto človek dopadne, keď je milý,“ vstala som. „Akej farby chceš?“ „To je jedno, len nech sú drahé.“ Vytiahla pudrenku, snažila sa zakryť si kruhy pod očami a vlasy si uvoľnila z dievčenského chvosta. Vrátila som sa z izby s modelom od Fera Mikloška. Bielo – zlaté letné krásne šatôčky. „Ale dávaj pozor, musíš mi ich vrátiť,“ dávala som ich dole z vešiaka. „Keď pôjdem na rande ja, chcem ich mať na sebe.“ „Mici,“ chvatne sa s mobilom v ruke vyzliekala moja najlepšia kamarátka: „keď sa ty od týchto dvoch krpcov vyberieš najbližšie na rande, budú sa nosiť skafandre.“ A bolo. Vanda bola vyliečená.