Najnovší hriech
1 / 3
1
L. K. chcel byť slávny. Ešte nevedel, ako na to, ale už vedel, že áno, a vedel aj, že čoskoro. Len sa trochu posnaží. Sadol si za počítač a napísal o sebe. Vlastný životopis. Bude sa mu hodiť do zamestnania, na svoj web si ho zavesí tiež. Ale to nie je všetko. Životopis poroznáša, kam sa len dá. Každý dostáva do schránok množstvo haraburdia, zvané reklamy, tak prečo by si on nespravil takto autopromotion. Rozmnoží sa u kamaráta zadarmo. Toľko kópií, koľko sa len bude dať, respektíve kým jeden toner vydrží byť tonerom. Potom sa bude vhadzovať do schránok a aj inak distribuovať podľa toho, čo mu časom napadne. Lebo si veril, že vždy mu čosi napadne. Prinajmenšom mu napadne veriť si ďalej.
2
Krajina, v ktorej L. K. žije, je aj na najväčšej globálnej mape malá. A hoci jeho mesto je v rámci nej druhým najväčším, má len štvrť milióna obyvateľov. Preto postačí 1 toner a verzia bez prekladu do celosvetovej angličtiny.
Uvažoval takto: polovička ľudí (ale dúfal, že menej) si jeho životopis (a vlastne jeho samého) ani nevšimne a spolu s ďalšími hlúposťami, ktoré si neobjednali, ho aj vyhodia. Z druhej polovice (to)mu bude polovica venovať pohľad z kategórie povrchných, no keďže ani po veľmi krátkej chvíľke im nedôjde, na čo to môže byť dobré, tak s tým (či ním) urobia podobný proces. Štvrtina všetkých (vyše 30 tisíc ľudí) jeho životopisu (a teda životu) povenuje pár minút svojho života. A to už čosi znamená v dobe, keď sa o našu pozornosť uchádza hocijaké oblbovacie médium, hučia slogany, oči vypichujú vývesky a z obchodov a reštaurácií omamujú umelé vône. Každý je nonstop objektom vedomých i podvedomých reklamných kampaní, až ho inštinkt nezbláznenia sa vycvičí v apatii. No on ju na pár minút prelomí, pretože stavil nie na efekt, ale na zvedavosť, prečo jeho dielo (životopis) nie je efektné.
Čo všetko sa za tým indivíduom, ktoré nám to posiela, skrýva? Aký má úmysel? Je debil, že sa zviditeľňuje, keď my si chránime súkromie, zaťahujeme závesy, budujeme neprehľadné ploty okolo domov, nosíme tmavé okuliare a nechceme byť obťažovaní od úradov cez reklamné letáky až po mafiu? A tu ich on prekvapí. Tým, že od nich nebude chcieť nič. Životopis predsa nie je prosba o pomoc ani žiadosť o príspevok.
Áno, budú ho pokladať za blbca a možno ešte aj za niečo viac (či menej). Mnohí pritom zostanú, a tým sa to (on) pre nich aj skončí. Ale ešte pred zabudnutím niektorí (asi 15 tisíc?) spomenú túto čudnú zásielku manželke, milenke alebo obom, či trom a viacerým, prípadne aj ďalším. Už týmto by to splnilo svoj účel. No nájdu sa ešte aj takí, čo myslia (5000). A tým to nedá pokoj. Časť z nich sa s ním skontaktuje (1000). On povie, že si robil len taký súkromný happening. A potom sa uvidí, čo sa stane. Iste sa ozvú aj ženy (500) a medzi nimi aj pekné (200). A tiež aj nejaké inteligentné (100), veď keď až doposiaľ prešli týmto procesom výberu, tak musia byť (80). No a keďže niektoré budú múdre aj krásne zároveň (30), už len kvôli tomu (ním) stojí za to spustiť to (1?).
Na druhej strane sa však iste nájdu aj takí, čo využijú, že je tam číslo na mobil, virtuálny email, ba aj fyzická adresa. Budú sa mu vyhrážať alebo len vysmievať a on bude musieť zakaždým počkať, kým ich to prejde. To však klasickému exhibicionistovi ako on nemôže prekážať, s takým rizikom musí priam počítať.
17a
T. X. postával tesne pred bránami neba. Bol veľmi zvedavý, ako to tam funguje, no dnu ho nechceli pustiť. Spisovateľov im tam vraj netreba. Keďže v nebi je všetko perfektné, nemali by o čom písať. Unudili by sa tam. Tak tam stále postával, nechcel odísť. Vždy si prial dostať sa do neba, no čoraz viac sa mu páčilo aj písanie.
– Chceš zostať božský alebo ľudský? Je čas rozhodnúť sa, – začul hlas.
Ako vždy chcel oboje. – To sa dá len chvíľu, – pokračoval hlas. – Večnosť môže nastať, až keď sa nezvratne rozhodneš. – A nemôžem sa len na okamih pozrieť dnu, ako tam je? – spýtal sa T. X. – Nie. Potom by bolo rozhodovanie také ľahké, že by stratilo svoju hodnotu. – A čo ak sa nerozhodnem? – Budeš trpieť stále viac, až to neznesieš a budeš sa musieť rozhodnúť. To bude tvojím vykúpením. – A čo ak sa rozhodnem zle? – Možno, že si časom zaslúžiš ešte jednu šancu na rozhodnutie... Začal priam cítiť, ako ho čas v podobe zrýchleného starnutia tlačí k rozhodnutiu a on mu chce ujsť. Všetky kľučkovania pred ním však boli zbytočné... Už ho doháňal. A vtedy si uvedomil, že sa báť nemusí. Bol to len sen. Prebudil sa a odľahlo mu. Na istý čas...