Imaginárny priateľ
1 / 13
„V lese... ublížil ti niekto?“ pokračoval šerif. Christopher pokrútil hlavou. Nie. Lekár stlačil gombík a merač tlaku vydal škrípavý zvuk, stískal mu ruku. Keď domeral, lekár so škripotom rozlepil manžetu a čosi si zapísal. Christopher počul pero. Ššš, ššš, ššš. „Začul si autá? A tak si našiel cestu z lesa?“ Christopher sa pozrel na lekárov blok. Zmocňoval sa ho nepríjemný pocit. Tlak v spánkoch. Tlmená slabá bolesť hlavy, čo zvyčajne prichádzala, keď mu mama dávala aspirín, čo chutil ako pomarančová krieda. Ale tentoraz to bolo iné. Akoby mal hlavybolenia dosť pre oboch. „V lese... začul si autá? A tak si našiel cestu z lesa?“ Christopher sa z nej vytrhol a pokrútil hlavou. Nie. „Takže si cestu našiel celkom sám?“ Christopher pokrútil hlavou. Nie. Miestnosť stíchla. „Nenašiel si cestu von? Pomohol ti niekto vyjsť z lesa?“ Christopher prikývol. Áno. „Kto ti pomohol?“ spýtal sa šerif. Podal chlapcovi podložku s papierom a ceruzku, aby napísal meno. Christopher ťažko preglgol a šepol. Sotva počuteľne. „Dobrý pán.“