Biely tiger
1 / 7
Prvá noc
Adresát:
Jeho Excelencia Ťia-pao Úrad predsedu vlády Peking Hlavné mesto slobodymilovnej Číny
Odosielateľ:
Biely tiger, mysliteľ a podnikateľ žijúci vo svetovom centre technológie a vývozu výroby Electronics City Phase 1 (hneď pri Hosur Main Road) Bangalúr, India
Vážený pán premiér, pane, ani Vy, ani ja neovládame angličtinu, no sú situácie, ktoré sa dajú pomenovať len v tomto jazyku. Ružová dáma, bývalá manželka môjho posledného zamestnávateľa, zosnulého pána Ašoka, ma naučila jeden z takýchto výrazov; dnes o 23.32, teda ani nie pred desiatimi minútami, vo chvíli, keď hlásateľka indického rozhlasového vysielania oznámila, že na budúci týždeň prichádza do Bangalúra premiér Ťia-pao, okamžite som tú frázu použil. Vlastne vždy, keď osobnosti ako Vy navštívia našu krajinu, použijem túto anglickú vetu. Niežeby som mal niečo proti veľkým mužom, ako ste Vy. Napokon ja sa pokladám za jedného z nich. No kedykoľvek vidím nášho ministerského predsedu s jeho vysokopostavenými pätolízačmi uháňať v čiernych limuzínach na letisko, aby Vás privítal s namasté – naším hinduistickým pozdravom – pred televíznymi kamerami celého sveta a ubezpečil Vás o morálnych a etických základoch, na ktorých stojí India, zakaždým si musím uľaviť týmito anglickými slovami. Na budúci týždeň nás teda istotne navštívite, však, Vaša Excelencia? Indický rozhlas zvyčajne podáva spoľahlivé správy o podobných udalostiach. To bol len žart, pane. Cha! A práve preto sa chcem spýtať priamo Vás, či naozaj mienite prísť do Bangalúra. A ak predsa, musím Vám povedať niečo dôležité. Tá žena v rozhlasových správach oznámila: „Pán Ťia-pao má v úmysle dozvedieť sa pravdu o Bangalúre.“ Krv mi stuhla v žilách. Ak niekto naozaj pozná pravdu o Bangalúre, tak som to ja. Vzápätí hlásateľka dodala: „Pán Ťia-pao by sa chcel osobne stretnúť s indickými podnikateľmi a vypočuť si príbeh o ceste k obchodnému úspechu z ich vlastných úst. Viac nepovedala. Je však jasné, pane, že vy Číňania ste vo všetkom ďaleko pred nami, až na to, že nemáte podnikateľov. My síce nemáme centrálne zásobovanie pitnou vodou, elektrinu, kanalizáciu, verejnú dopravu, zmysel pre hygienu, disciplínu, zdvorilosť a presnosť, zato my máme podnikateľov. Tisícky a tisícky. Najmä v oblasti technológie – a títo podnikatelia – my podnikatelia – sme založili všetky tie call centrá a spoločnosti na vývoz výroby. Dnes v podstate ovládajú Ameriku. Dúfate, že sa od nás naučíte, ako splodiť nejakých čínskych podnikateľov – to je pravý účel Vašej návštevy. To ma naozaj potešilo. Vzápätí ma však striaslo, veď podľa medzinárodného protokolu Vás predseda vlády a minister zahraničných vecí privítajú na letisku s girlandami a suvenírmi – soškami Gándhího zo santalového dreva, ktoré si odnesiete domov spolu s brožúrkami o indickej minulosti, prítomnosti a budúcnosti. A vtedy som si musel uľaviť po anglicky. A poriadne nahlas. Bolo to o 23.37. Pred piatimi minútami. Nie som z tých, čo iba hrešia a frflú. Rád sa chopím iniciatívy a nebojím sa zmien. A preto som sa rozhodol – istotne správne – že pre Vás nadiktujem tento list. Hneď na začiatku by som chcel vyjadriť veľký obdiv k Vášmu starobylému čínskemu národu. O dejinách Vašej krajiny som čítal knihu Vzrušujúce príbehy z exotického Východu, ktorú som našiel na chodníku v čase, keď som sa usiloval akokoľvek vzdelať navštevovaním nedeľného antikvariátneho trhu v Starom Dillí. V knihe sa písalo hlavne o pirátoch a zlate v Hongkongu, ale našiel som v nej aj niekoľko základných informácií o Vašej krajine: dočítal som sa, že vy Číňania nesmierne milujete nezávislosť a osobnú slobodu. Briti sa usilovali urobiť z Vás svojich sluhov, ale nikdy ste im to nedovolili. A to naozaj obdivujem, pán premiér.
Viete, aj ja sám som bol kedysi sluha. Iba tri národy nikdy nedovolili, aby im vládli cudzinci: Číňania, Afganci a Habešania. To sú jediné národy, ktoré obdivujem. Nie len z úcty k slobodymilovnosti, ktorú preukazuje čínsky ľud, ale aj preto, lebo verím, že budúcnosť sveta má v rukách žltý a hnedý človek, pretože niekdajší mocní ľudia s bielou pleťou sa zničili homosexualitou, mobilnými telefónmi a drogami. Ponúkam Vám bezplatne pravdivú výpoveď o Bangalúre. Rozpoviem Vám svoj životný príbeh. Pozrite, keď prídete do Bangalúra a zastavíte na červenú, pribehne k Vášmu autu chlapčisko, zaklope na okno, držiac v ruke ukradnutú a starostlivo do celofánu zabalenú americkú knihu o biznise s názvom napríklad:
DESAŤ TAJOMSTIEV OBCHODNÉHO ÚSPECHU!
alebo
STAŇ SA PODNIKATEĽOM ZA SEDEM DNÍ!
Nemrhajte peniazmi na podobné americké knihy. Aj tak už patria včerajšku. Ja som človek zajtrajška.
Čo sa týka môjho formálneho vzdelania, mám v ňom isté medzery. Poviem Vám otvorene, neskončil som nijakú školu, koho to však dnes zaujíma! Veľa kníh som neprečítal, no čítal som tie dôležité. Poznám naspamäť diela štyroch najväčších básnikov všetkých čias – Rúmího, Ikbála, Mírzu Gháliba a ešte jedného, ktorého meno som už zabudol. Som podnikateľ – samouk. Verte mi, takíto podnikatelia sú najlepší. Keď si vypočujete príbeh, ako som sa dostal do Bangalúra a stal sa jedným z najúspešnejších (hoci pravdepodobne najmenej známym) biznismanov, dozviete sa všetko, čo chcete vedieť – ako sa rodí, rastie a rozvíja podnikanie v tomto slávnom dvadsiatom prvom storočí nadvlády človeka. Presnejšie povedané – storočie vlády žltého a hnedého človeka. Je to Vaše a moje storočie. Pán Ťia-pao, je tesne pred polnocou. Vhodný čas na moje rozprávanie. Vždy prebdiem celú noc, Vaša Excelencia. V mojej kancelárii o rozlohe štrnásť metrov štvorcových nikoho niet. Iba ja a luster nado mnou, hoci ten luster je kus sám osebe. Je veľký, skladá sa z mnohých malých krištáľov vybrúsených ako brilianty, presne také ste mohli vidieť vo filmoch sedemdesiatych rokov. Hoci tu v Bangalúre noci nie sú horúce, nainštaloval som nad luster miniatúrny ventilátor s vrtuľkou s piatimi lopatkami tenučkými ako pavučinky. Keď zapnem ventilátor, vrtuľka pretína svetlo lustra a odráža ho po miestnosti. Presne tak ako stropné svetlá v najlepších bangalúrskych diskotékach. Toto je jediná štrnásť štvorcových metrov veľká kancelária v Bangalúre, ktorá má luster! Je to naozaj taká malá nora a trčievam v nej celé noci. Prekliatie každého podnikateľa. Ustavične musí dozerať na svoj biznis! Idem zapnúť ventilátor, nech sa svetlo lustra roztancuje po kancelárii. Som úplne uvoľnený. Pane, dúfam, že aj Vy. Takže začnime. No ešte pred tým Vám, pane, poviem frázu, ktorú som sa naučil od Ružovej dámy, bývalej manželky môjho bývalého za mestnávateľa, zosnulého pána Ašoka: To je ale kurevský vtip!