Hneď ráno ma Cukríček vytočil. Volal mi, že ma nemôže odviezť. Tak najprv mi to slúbi, a potom sa vyhovorí na poradu!

Tak som sa naštvala, že som sa hneď musela ísť prejsť. Máti niečo pindala o holom bruchu a krížoch, ale šak bundu som mala celkom teplú, teraz kúpenú, tak neviem, čo má stále reči. Nevie čo je moderné, mala by ísť trochu medzi ludí. Ona len do roboty chodí, tam sú šetko staré rafiky, nevedia, čo sa nosí. A kedy mám ukázať pupík? Až budem mať nejaké decko, tak mi ostane popraskané vyťahané brucho; musím si to užiť teraz! Trošku sadielka mi vytŕčalo, ale to neva. Aspoň nejsom jak tie anorekticke kostry.

Najprv som sa nevedela rozhodnúť, či do Auparku, alebo Polusu. Ale vonku bola fakt kosa, tak som išla na prvý autobus. Do Auparku. No des, v tom autobuse samí starci s kabelami, ja neviem, čo nesedia doma? Sťažujú sa na malé dôchodky a slabé nohy kvôli jednému euru idú na druhý koniec Blavy nakupovať!

Tak som sa prechádzala po Auparku, ale bolo mi smutno, tak som išla niekomu zavolať, nech príde, že dáme kafex. Nevedela som koho. Švegru volať nemožem, keď sa s ňou nebavím. Teda ona sa nebaví so mnou, takže ani ja s ňou sa nemožem, predsa nejsom vterka. Melindu volať nechcem, odvtedy čo čaká decko, nemožem s ňou ísť ani na kávu. Vadí jej cigaretový dym a ku káve ciga patrí. Ja neviem, ostala taká fajnová, šak to tomu decku tak nemože škodiť, keď to neťahá do seba? Natália sa furt učí na skúšku. To je tiež taká krava, načo sa dala na školu? Robotu má, tak čo. A ešte že sociálna práca. To čo je? Šak sociálne pracovníčky stoja na ulici, alebo teda ešte robia tie masáže, ne? Sme sa dobre smiali, že to bude „sociálna pracovníčka“ s vysokou školou!

Zavolala som teda Ninku. Jak sme sa prechádzali, tak sme vliezli do toho velkého kníhkupectva, lebo tam bolo vela ludí, tak sme boli zvedavé. A to iba nejaký magor čítal knihu a oni počúvali. Divné. Ja nemám rada knihy, sú také neaktuálne. Časáky sú lepšie, aj som odoberala taký o ženskom lajfstajlovom štýle, no kradli mi ho zo schránky, tak sme to zrušili.

Potom sme boli kupovať naušky a náramky, Ninka chcela nejaký sveter, mali iba taký za 30, tomu sme neverili, to bolo asi nejaké šitné, také zlacnené. Pozerali sme aj boty, ale mali čižmy s tou kožušinou, no ja neviem, to mali už tento rok na začiatku zimy. To už asi nebude úplne moderné. Ninka si ich kúpila, blbá. Ja počkám na nové modely.

Potom sme išli okolo toho obchodu so zvieratami, tam boli také krásne kožušinkové, tak sme povedali tomu predavačovi, či ich može vybrať, aby sme ich pohladkali, ale nedovolil, ani keď sme sa krásne usmiali. Tak sme prestrčili prst cez klietku a hladkali sme to mäkučké zvieratko, bolo to lepšie jak plyšák. Ale potom prišiel ten debil predavač a povedal, že to nesmieme. Také zvieratko si raz kúpim, je to prítulné a mäkučké a maličké, mohla by som to nosiť aj v kabelke.

Išli sme konečne aj na kávu, no tam boli matky s deckami. Tí zasrani len revali, sople im tiekli, fuj, takí boli zababraní od gebuzín, čo im tie matky pchali do huby. Ja toto nechápem, že tie decká nedajú do detského kútika, šak na to tam je! Hneď mi káva nechutila, a ešte keď sa tie kozy kukali na nás škaredo, že tam fajčíme, tak dovi dopo, radšej sme išli preč. Čašníkovi som povedala, nech tam nepúšťajú decká, keď sa tam potom nedá fajčiť. Asi nepochopil, čo mu hovorím, lebo mlel volačo o fajčiarskej a nefajčiarskej časti.

Večer prišiel Cukríček. Bol hladný, ale nebolo navarené, lebo matka bola v robote, tak nenavarila. Povedala som mu, aby sme išli do reštiky, ale on chcel, aby som navarila ja. To ma naštvalo. Ako keby aj ja som nebola hladná a taká hladná mu mám variť!? Mohli sme ísť do mekáča, tam to je rýchle a lacné. Tak som mu ohriala párky. Neviem prečo sa tak škaredo celý čas na mňa pozeral. Potom chcel sex. Bola som naštvaná a hladná. Povedala som mu, že nebude, lebo mám svoje dni. Myslím, že ma sleduje, lebo povedal, že som ich mala pred dvoma týždňami. Musím si to zapisovať, kedy akú výhovorku použijem.

Teda, toto bol fakt ťažký deň. Všetci ma srali a nakoniec som bola hladná a nevytrtkaná, lebo potom by som si aj aspoň zasexovala, ale už som nemohla. Tak to dopadne, keď človek použije nejakú výhovorku a nemyslí na následky.

Neviem, či zaspím z tolkých nervov. Zajtra sa budem musieť nejako odreagovať. Pôjdem do Polusu.