Ako vyučovali Zajkovci africké zvieratá

Keď Zajko tak znamenite vyliečil kráľa púšte, keď mu vytrhol deravý zub, nuž lev ešte toho dňa vymenoval Zajka za dvorného lekára. I radil sa s ním, ako by mohli byť všetci jeho poddaní zdraví a mocní.

• To je najľahšia vec! - tvrdil múdry Zajko.
• Len mi poraď a tvoja bude sláva, tvoja aj odmena, - sľuboval kráľ. Zajko, nelenivý, hneď pristával a radil, ako vedel.
• Zvolaj všetky africké zvieratá a ja, Zajko najmúdrejší, a moja žena, Zajkuľa, najvrtkejšia stvora sveta, my ich priučíme telocviku. Keď sa priučia, otužia, ani strela ich nechytí. Kráľ púšte sám zareval štyri razy na štyri strany sveta. O chvíľu hrnuli sa zvieratá zo všetkých strán v toľkých kŕdľoch, že nik by ich nebol spočítal. Prišli plazy, tu obrovský had, tam krokodíl, i papagáje a slony, množstvo opíc, i ťarbavé kone vodné, i nosorožce, tu tiger, tam lev. Ba kto by to všetko mohol vypočítať? I Zajkovi len sa tak v očiach menilo, keď sa rozhľadel okolo seba. Nezaháľal však, ani neotáľal, cvičiť rozkázal a museli ho poslúchať. Najťažšie bolo so slonom a vodným koňom, lebo nevedeli sa postaviť na dve nohy. Ťažko sa dvíhali, na nos padali. Ale kráľovský rozkaz bol prísny, nuž poslúchať museli. Závideli opiciam, že tým je na dvoch stáť taká ľahká robota, i vtákom, že majú iba dve nohy od narodenia a dobre vedia na nich stáť. No ani zahanbiť sa nechceli pred menšími a slabšími, nuž namáhali sa tak, že pot tiekol z nich dažďom. ...