Kapitola 63 – Slúžiť aj po smrti

„Kto mi povie, ktorá je prvá povinnosť ozajstného muža?!“ Hľadel do mladých tvárí sústredených na jeho slová.

„Zarábať na chlieb!“
„Ako sa voláš?“ obrátil sa k mladému mužovi, ktorý to povedal.

„Štítil František.“
„Naučiť sa zarábať na chlieb!“ prikývol. „Správne, Štítil. Na to, aby ste to dokázali, musíte mať nielen dobré hlavy a ruky, ale najmä dobré a odvážne srdcia. Bieda má príčinu vo vystrašených srdciach mužov. Len prekonávanie prekážok z vás spraví mužov a ženy oceľovej vôle. Viete, čo je symbolom amerického úspechu? Vyhrnuté rukávy, pracovitosť a učenlivosť. Nikto za vás v živote nič nespraví, všetko je vo vašich rukách. Nikdy si nedajte veštiť z dlaní, radšej si do nich napľujte a dajte sa do práce. Poviem vám krátky príbeh, ktorý som počul v Amerike. Boli dvaja bratia, starší bol úspešný a bohatý. Na Vianoce daroval mladšiemu bratovi auto, ten sa s ním zastavil pri kamarátoch. Pochválil sa, že auto mu daroval brat, všetci si vzdychli: Mať tak takého brata... Len jeden jediný z nich povedal: Aj ja by som chcel byť taký brat. Sen nie je to, čo sa vám prisnilo v spánku, ale to, čo vám nedá spať.“

Tomáš sa zamyslel, krútil hlavou, akoby si spomínal na akési pekné veci.

„Pán továrnik, ako ste to všetko dokázali?“ spýtal sa Štítil.

„Vôľou. Keď som bol na dne, keď mi dochádzali sily, keď som si myslel, že to nedokážem, vždy som si spomenul na ešte horšie situácie, ktoré som v živote prekonal, na utrpenie, bolesť, pochybnosti, na všetky boje, ktoré som vybojoval, v ktorých som prehral, ale nakoniec vždy zvíťazil.“

„Rozumiem, ale ako ste sa stali továrnikom?“

„Jednoducho. Nikdy som nehovoril – ja chcem byť továrnikom, ale vravel som – ja som továrnik. Od svojich šestnástich rokov som sa správal ako továrnik, dal som sa oslovovať ako továrnik, ak chceš byť víťazom, tak sa tak správaj už teraz! Ak chcete byť úspešní, musíte robiť aj veci, do ktorých sa vám veľmi nechce. Sila je v prekonávaní svojich limitov, svojej pohodlnosti. Náš slávny gymnasta Vácha vám povie, že svaly mu rástli nie na začiatku, ale na konci. Vtedy, keď už nevládal. A cvičil s nadšením. Vo všetkom si zachovávajte nadšenie. Sme priekopníci. Zbabelci sa na cestu nevydali a slabí sa stratili, treba ísť neprestajne vpred. Viete, aké mal heslo Ford? The sky is my limit. Mojou hranicou je obloha. Sny vám nikto nemôže zakázať, ja budem snívať ešte aj na smrteľnej posteli,“ usmial sa povzbudivo.