Škola noci 6: Pokúšaná
1 / 7
„Nemôžeš mi uniknúť.“ Kalona prižmúril jantárové oči. Všimla som si, ako pod jeho zvodným výzorom začína kypieť hnev. „Uvedom si, že onedlho tento svet ovládnem. Prinavrátim staré spôsoby a pritom rozdelím týchto moderných ľudí. Očistím pšenicu od pliev. Pšenica zostane po mojom boku a bude rásť a prosperovať, kým ma bude živiť, ale plevy zhoria do tla.“ Až som zamrela od hrôzy. Použil staré poetické výrazy, ale vôbec som nepochybovala, že opisuje koniec sveta, ako som ho poznala, a záhubu nespočetného množstva upírov, mláďat i ľudí. Prišlo mi zle, zaklonila som hlavu a nechápavo som naňho pozrela. „Pšenica? Plevy? Prepáč, ale nerozumiem tomu. Budeš mi to musieť preložiť, aby som pochopila, čo tu splietaš.“ Hodnú chvíľu nehovoril nič, iba na mňa mlčky hľadel. Potom ma s nepatrným úsmevom, ktorý vykrivil jeho plné pery, pohladkal po tvári. „Hráš nebezpečnú hru, moja malá stratená láska.“