Šepot a lži
1 / 2
„Odkiaľ ste?“ Nemienila som snoriť. Bola som iba zvedavá, tak ako je človek zvedavý, keď sa zoznámi s niekým novým. Cítila som z jej strany istú opatrnosť, keď mala hovoriť o sebe. Alebo som možno necítila vôbec nič. Možno ten spoločenský rozhovor v kuchyni pred večerou nebol nič iné iba to, čím naozaj bol – dvaja ľudia sa pomaly a opatrne zoznamovali, kládli si zvyčajné otázky, nijako priveľmi neanalyzovali odpovede, skákali z témy na tému bez nejakého osobitného plánu, bez skrytého úmyslu. Aspoň ja som nemala skryté úmysly. „Z Chicaga,“ odvetila Alison. „Vážne? Milujem Chicago. Odkiaľ presne?“ „Z predmestia,“ povedala neurčito. „A čo vy? Pochádzate z Floridy? Pokrútila som hlavou. „Presťahovali sme sa z Baltimoru, keď som mala pätnásť. Otec pracoval vo firme – robili izolácie proti vlhkosti. Domnieval sa, že je prirodzené, aby vzhľadom na hurikány a iné okolnosti pracoval na Floride.“ Alison vyplašene vyvalila oči. „Nebojte sa. Sezóna hurikánov sa už skončila.“