V objatí nepriateľa
1 / 7
Kapitola 1
„Do New York Timesu,“ poviem a taxikár bez slova prikývne. Dnes je výnimočný deň, pretože som sa rozhodla urobiť jeden nevyhnutný krok. Hoci som sa na to celú noc psychicky pripravovala, vôbec nemám pocit, že by som svoje rozhodnutie držala pevne v rukách. Do redakcie prichádzam včas. Vyberiem z kabelky, ktorú som si zložila na stolík, obálku a s kávou v ruke kráčam do Adamovej kancelárie. Na liste papiera, ktorý mu chcem odovzdať, je nový článok o Sebastianovi Reylym. Písala som ho dlho do noci a veľmi som sa snažila, aby som ho napísala objektívne. Nijaké urážky, nič čo by mohol znova nazvať ponížením. Len čistá pravda. Taká, akú som mala mož- nosť spoznať na vlastné oči. Zaklopem na Adamove dvere a následne vstúpim. Telefonuje, no pokynie mi, aby som aj tak vošla, a ja vchádzam. Dnes je opäť iný. Adam je mužom mnohých tvárí, presne ako Sebastian Reyly. Mužom mnohých tvárí a mnohých tajomstiev. Aspoň o Sebastianovi to môžem tvrdiť s určitosťou. „Chcem, aby si tento článok zaradil do zajtrajšieho vydania,“ poviem mu, keď dotelefonuje. Podám mu papier a on sa začíta. „To má byť niečo ako ospravedlnenie za ten predošlý článok, ktorý si napísala, a ktorý som ja, aj ten nado mnou, nechal vydať?“ Prikývnem. „Fajn, ako chceš. Ešte niečo?“ „Viem, že som pred pár dňami podpísala tú zmluvu týkajúcu sa nového platu...“ Adam prikývne, no nerozumie, kam tým mierim. „Dávam výpoveď.“