Dvojjazyčné slovensko-anglické dielo aj o osudoch generálmajora Ivana Otta Schwarza
Definitívny útok bombardéra Liberator 311. čs. bombardovacej perute RAF sa začal 27. decembra 1943 o 16.07 hod.. Kapitán Doležal odvážne sklonil nos lietadla smerom k Alsteruferu, z ktorého sa opätovne spustila hustá protilietadlová paľba. Zo vzdialenosti 550 až 365 metrov Liberator vypálil osem neriadených rakiet a pálil zo všetkých svojich zbraní. No loď ešte stále nešla ku dnu. „Rozhodujúci bol úžasný odhad navigátora a bombometčíka Zdenka Hanuša. Prvá jeho bomba vybuchla tesne vedľa lode a poškodila ju, ale tá druhá bola úplne senzačná. Vletela do útrob Alsterufera rovno poza komín do kuchyne. Namiesto teplej večere mali Nemci na lodi horúce peklo. Loď bola odrazu mŕtva. Potápala sa. Nemci ju museli evakuovať...“ spomenie generálmajor Ivan Otto Schwarz. „Už v lietadla to bola eufória. Neskutočná radosť. Veď sme ulovili obrovskú rybu...“ neskrýva aj po vyše sedemdesiatich rokoch svoje pocity. „Ten najúžasnejší pocit som mal vtedy, keď sme prileteli na základňu. Čakal nás celý pozemný personál. Mechanici, výzbrojári, spojári, kuchári, kamaráti. Kričali nám hurá na slávu – a my sme sa tešili s nimi. Iste, pivo tieklo potokom, ale vtedy všetko zo mňa nejako spadlo – a zároveň ma to prigniavilo. S kamarátmi som oslavoval len chvíľu. Naozaj strašne a nástojčivo som potreboval spať...“ O Čechoslovákoch v nasledujúcich dňoch písali na titulných stranách všetky britské noviny. S informáciou o obrovskom úspechu čs. letcov vystúpil v britskom parlamente za vládu Winstona Churchilla tajomník ministerstva pre vojnové hospodárstvo Sir Dingle Mackintosh Foot. Medzi vyznamenanými členmi osádky bol aj seržant Ivan Otto Schwarz, mladík narodený v Bratislave, ktorý vyrastal v Bytči.
Dvojjazyčné slovensko-anglické dielo, v prvom rade zachytáva osudy generálmajora Ivana Otta Schwarza (11. december 1923 – 4. január 2018), ktorého otec poslal pred hrozbou blížiaceho sa holokaustu do Veľkej Británie, no on tam vymenil relatívne bezpečie zázemia vo Walese a ako 16-ročný sa prihlásil do britských ozbrojených síl.
Dňa 20. januára 1941 bol v Leamingtone v hodnosti vojaka zaradený do čs. brannej moci. Chcel pôsobiť pri vojnovom letectve, absolvoval viacero kurzov a 29. novembra 1942 nastúpil do operačnej služby v 311. čs. bombardovacej peruti Britského kráľovského letectva, ktorá trvala až do marca 1945. Posledné mesiace vojny, až do augusta 1945, pôsobil vo vojenskom dopravnom letectve. Za podiel na zničení nemeckej ozbrojenej lode Alsterufer, ktorá prevážala strategický materiál z Japonska do Hitlerovej Tretej ríše zo dňa 27. decembra 1943, bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom. Autor pritom načrtáva aj osudy Schwarzových rodičov doma na Slovensku a tiež svojej sestry Kataríny, ktorú podobne ako Ivana stihli poslať pred vojnou do Británie.
Ivan O. Schwarz v oslobodenej vlasti pôsobil ako nadporučík na vojenskom letisku v Prahe, ale vzhľadom na stupňujúcu sa nedôveru voči príslušníkom Západného odboja sa koncom roka 1946 vrátil do Veľkej Británie, kde aj spolu so svojou českou manželkou Jarkou získali občianstvo a kde podnikal. Ako jediný letec zo Slovenska bol v rokoch 2006 až 2009 prezident Zväzu letcov slobodného Československa so sídlom v Londýne. Rozkazom prezidenta Slovenskej republiky bol dňom 1. 5. 1995 vymenovaný do hodnosti generálmajora vo výslužbe. V roku 2005 mu prezident republiky udelil Rad Bieleho dvojkríža vojenského druhu III. triedy. Ivan Schwarz mal s manželkou dcéru Cristine a tešil sa z dvoch vnučiek, ktoré žijú v Španielsku.
V nasledujúcej odbornej prílohe Peter Šumichrast analyzuje činnosť Slovákov v britskom kráľovskom letectve a v 311. čs. bombardovacej peruti. V druhej prílohe Pavol Vitko približuje osudy ďalších pätnástich, poväčšine menej známych slovenských vojakov, ktorí počas druhej svetovej vojny vo Veľkej Británii bojovali, alebo sa pripravovali na boj. Tiež predstavuje trojicu mužov, ktorí sa v jednotkách britskej koruny dostali cez druhú svetovú vojnu na Slovensko. Nasledujúca príloha predstavuje pamätníky, podujatia či umelecké diela, ktoré sú venované pamiatke slovenských vojakov bojujúcich v čs. jednotkách v Británii. Záverečná príloha v stručnosti dokumentuje slovensko-britskú vojenskú spoluprácu za ostatných 25 rokov. Bodkou za knihou sú tri slovensko-britské príbehy o láske.
Dielo obsahuje približne 400 fotografií. Autor odbornej prílohy: PhDr. Peter Šumichrast, PhD.
