Polica posledných vydýchnutí

Názov recenzie:
Mama každý deň odrezáva kúsok otca

Soňa B. Karvayová | 7.3.2007, www.t-station.sk

Úryvok z recenzie:
Jej knižky sú plné obrazov, no Aglaja ich nekladie vedľa seba, ale na seba, vytvára zhluky a vrstvy. A keď sa mi už zdá, že je kopa priveľká, že sa jej zrúti, Aglaja vyletí do neba a poklepe Boha po ramene, alebo sa zavesí dolu hlavou. Ani jedno jej nerobí problémy, pretože pochádza z cirkusantskej rodiny rumunsko-maďarsko-cigánskeho pôvodu. Aglajin otec bol klaun a mama artistka. A tak Aglaji, cirkusantke, emigrantke a svetobežníčke nič nie je cudzie a nič nie je sväté. Nič nie je príliš obyčajné. Je celkom normálne, že mama každý deň odrezáva kúsok otca. Že niekto štrikuje dlhé mlčanie, iný si zje ústa, hovorí tónom svojich šiat. Dcéra žije s rukou v bruchu, mama zanechá dieťaťu škatuľku s tlkotom svojho srdca, teta si vyškrabáva do nohy diery.
Polica posledných vydýchnutí je o domovine, o exile, o rodičovskom hrobe, za ktorým sa srdce naťahuje. O bratrancoch a sesterniciach, strýkoch a tetách, o pokazených zuboch, kvetovaných šatách a hlasoch mŕtvych v kufri. A o smrti.
Kniha nemá dej, na aký ste zvyknutí z románov, je to len zhluk obrazov, ktoré sa kopia, súvisia spolu, popierajú sa, vyvíjajú sa a zomierajú, na jednej strane sa prevážia, spadnú a zatarasia dvere, ale oknom už vchádzajú ďalšie. Aglajine knihy sú expozíciou z Louvru, napchatou do trojizbového bytu.