Jednotný proud myšlení aneb život se rodí v ústech

Velký dobrodružný román

Pro rozsáhlé dílo Jana Švankmajera je typické nejen překračování hranic tvůrčího projevu, které se bohatě ukazuje v jeho filmové, výtvarné i slovesné tvorbě, ale i schopnost... Čítať viac

Viac o knihe

Pro rozsáhlé dílo Jana Švankmajera je typické nejen překračování hranic tvůrčího projevu, které se bohatě ukazuje v jeho filmové, výtvarné i slovesné tvorbě, ale i schopnost vtisknout těmto objevným cestám jedinečný a zcela nezaměnitelný charakter. Vyplývá to z pevného ideového ukotvení jeho tvůrčího pohledu na svět (i vhledu pod jeho povrch) v doméně surrealismu, jehož konstantou a přímo nezbytnou podmínkou je schopnost neustále obnovovaného kritického pohledu na současnost a na její převládající společenské a ideologické pseudohodnoty.
Ve Švankmajerově nejnovější knize se volně prolínají jeho hlavní autorské přístupy. Obsahuje fragmenty scénářů, včetně jeho milovaných taktilních fantasií, příběhy složené z koláží, záznamy snů, reflexe každodenního života, to vše pod jednotícím úhlem imaginace, která si neklade žádné meze, neboť pak by podle autora byla pouhou zradou svého výsostného poslání. Právě ona dává jeho knize — přes její rozmanitost a zdánlivě nahodilou členitost — jednotící linii. Tu však nelze v ničem přirovnat k literárně rozvíjenému syžetu, ale daleko spíše k pocitu z jízdy po peřejích horské řeky, která přes svou divokost pevně drží čtenáře v jeho loďce a nedovolí mu polevit v pozornosti.

Čítať viac

Hodnotenia

5,0 / 5

1 hodnotenie

	1
	0
	0
	0
	0

Recenzie čitateľov

Nihilizmus, cynizmus, sarkazmus a orgazmus

Uvidieť na pultoch kníhkupectiev surrealistický román vo forme ernstovských koláží je výnimočným zážitkom a prejsť si ho ešte väčším. To ale na recenziu nestačí, tak poďme na to. Švankmajer zďaleka nejde v Ernstových šľapajách, hoci mu to vyčítajú – obaja majú spoločný len č-b grafický základ. Ak sa Ernst snaží vytvoriť homogénny obraz (zďaleka nie je vždy celkom jasné, čo bolo a čo nebolo nalepené), Švankmajer demonštratívne vlepuje krikľavo farebné dominanty na spôsob výkričníka. Je teda jasne vidieť, že do reality „fyzicky“ vstupuje imaginácia a interpretácia. Ak majú Ernstove kolážové romány vnútornú jednotu v zmysle istej naratívnej linky, u Švankmajera ide o voľné radenie listov (na spôsob „vytiahnite si akúkoľvek kartu“) a hľadať tak určité spojitosti medzi obrazmi je možno ešte väčším plezírom než u Ernsta. Jeho koláže sú len zoskupené do piatich okruhov, ale ničomu neverte – sú totiž voľne zameniteľné (vychádzam z premisy, podľa ktorej je percipient zvrchovaným interpretátorom diela).

Samotnému obrazovému románu predchádza časť literárna, zahŕňajúca všemožné typy písomného prejavu vrátane fejkových novinových článkov, čo je mentálne neobyčajne osviežujúce. Fascinujúce sú najmä krátke tzv. taktilné scenáre. Na rozdiel od kolážovej časti tu istá jednotiaca linka je, cieľom ale nie je narácia, ale – ako inak – narúšanie konvenčného prístupu k vnímaniu reality. Musím vyzdvihnúť autorov neobyčajný zmysel pre humor, to je jedna z hlavných devíz najmä literárnej časti románu. Zaujímavé je zistenie, že ide presne o ten typ humoru, aký je vlastný Woody Allenovi. Napr.: „Lidé dnes nejsou za nic vděční. To naši předci byli vděční za každou almužnu. Dnešní mladá generace už vůbec neví, co to almužna je. Myslí si, že je to arabsky „dostatečná erekce“. Absurdný humor surrealistický a nesurrealistický majú k sebe zrejme bližšie, než bádatelia doteraz predpokladali. Každopádne možno s až detskou ľahkosťou aplikovať na diela surrealistov Allenovo pamätné motto „nihilizmus, cynizmus, sarkazmus a orgazmus“.

Tu sa nepriamo dostávam k tomu, čo je mi na surrealizme najmenej sympatické a čo je v románe prítomné vo vrchovatej miere. Pozérstvo. K jeho dnes už smiešnej ortodoxii a neustálej potrebe vymedzovať sa voči všetkému a všetkým. A obľube provokatívnych vyjadrení, ktoré majú nulové opodstatnenie, no „musia“ byť napísané, lebo sú proste provokatívne (to je dostatočné opodstatnenie). To so snahou po oslobodení civilizácie od nadvlády racionalizmu nemá nič spoločné, práve naopak, je to meštiacky konvenčné. Predovšetkým Švankmajer nezabudne niekoľkokrát pripomenúť, že surrealizmus nie je umenie. Bohužiaľ ho nenapadne ani vysvetliť, ani naznačiť, kde asi by sme teda mali hľadať ukotvenie výtvarných a iných prejavov surrealizmu (možno v doméne alternatívneho liečiteľstva, možno v blízkosti kategórie dezinsekcie a deratizácie – nesnažím sa byť vtipný, snažím sa len o rovnaký nihilizmus, cynizmus a sarkazmus, aký sa mi dostal). O tom, že krása (tj. estetická kategória) je konvulzívna, hovoril už Breton, neviem teda, kde sa stratil duch surrealizmu podvratne prenikajúci do všetkých oblastí umenia. Zrejme je surrealizmus v kríze, ale to vedia iba redaktori Analogonu.

V súlade s tradičným záujmom surrealizmu o ideálny stav spoločnosti sa Švankmajer naváža do (inštitucionalizovaného) náboženstva (za antropocentrizmus môže kresťanstvo, antika zrejme nebola antropocentrická) a zabŕda do politiky, i keď inú alternatívu než imagináciu poskytnúť nemôže. Preklínanie establišmentu tak vyznieva nekompetentne a hlúpo. Na druhej strane český národný poklad velbí erotizmus a hojne ho rozsýpa, kde sa len dá, i v podobe tvrdého porna. Demonštratívne poňatá apoteóza sexuality u surrealistov (podľa pravidla „sex tam musí byť, ať se děje co se děje“) je vyslovene smiešna, akokoľvek zásadnú úlohu zohráva sexus u človeka (alebo svine).

Aby som to zhrnul – Švankmajerov „veľký dobrodružný román“ je v zmysle mentálnej sebazáchovy absolútne nevyhnutné mať. Ak vám bude zle tráviť, potom sa nesťažujte. Čítať viac

38,01 €

Top autori

Top série

Jednotný proud myšlení aneb život se rodí v ústech

Velký dobrodružný román

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Jednotný proud myšlení aneb život se rodí v ústech

Velký dobrodružný román

Naši škriatkovia odporúčajú

Viac o knihe

Nahlásiť chybu

Hodnotenia

Recenzie čitateľov

Poznáte nový čitateľský profil?