* 23.02.1896 Zvolen † 13.07.1960 Luján (Argentína) redaktor, nakladateľ, publicista, prozaik, autor literatúry pre mládež, tajomník, neskôr správca Matice slovenskej Jozef Cíger Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, pri svojej tvorbe používal pseudonymy: A. A.; jc; J. C.; J. C. Hronský; J. Cíger-Hronský; Jozef Cíger-Hronský; -k-; -r; S. P. Bol synom tesára. Keď učil v Krupine, spolupracoval s P. Bujňákom pri založení časopisu Hontiansky Slovák. Na meštianke v Kremnici zase s Jaroslavom Kejzlarom založil a redigoval edíciu Mládež. V zložitej situácii pre slovenskú kultúru sa aktívne zúčastňoval na tvorbe kultúrnych hodnôt, najmä zakladaním matičných časopisov a edícií lacného, ale umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol autorom epického triptychu o slovenskej dedine. Na jeho návrh sa uskutočnila v rokoch 1935 - 36 cesta pracovníkov Matice slovenskej do USA za slovenskými vysťahovalcami a krajanskými organizáciami. Ako predseda Matice slovenskej priviedol túto vrcholnú národnú inštitúciu na nebývalý stupeň rozvoja a prosperity a naplno rozvinul jej vydavateľskú a výskumnú činnosť. V druhej polovici 30. rokov podľahol v kultúrnopolitickej orientácii vplyvu ľudákov, ale vo vlastnej umeleckej tvorbe okrem niekoľkých výnimiek nezaujímal krajné nacionalistické postoje. Roku 1945 sa z oprávnených obáv pred politickou perzekúciou rozhodol emigrovať. V zahraničí publikoval naďalej, najmä v časopisoch ľudáckej emigrácie. Usiloval sa o zjednocovanie všetkých slovenských prúdov a smerov vo svete a vyvíjal politickú činnosť proti socialistickému Československu. V ideovo-umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby boli podnety a východiská aj pre nasledujúci vývin slovenskej prózy, najmä jej lyrizovanej a „naturistickej“ línie. Od polovice 30. rokov ju však nepriaznivo ovplyvnili momenty, ktoré súviseli s jeho reakčnou politickou orientáciou. Bol významným matičným organizátorom a výrazne ovplyvnil edičnú činnosť na Slovensku. Jeho priorita bola výchova detského čitateľa k estetickému vkusu a láske k slovenskej literatúre, pričom tvorba pre deti a mládež sa prelínala. Osobitne významná je jeho esejistická a novelistická tvorba. Venoval sa aj dramatickým útvarom komediálneho žánru, úpravám ľudových rozprávok. V umeleckých a estetických princípoch jeho tvorby sú podnety a východiská pre nasledujúci vývin slovenskej prózy. Zaslúžil sa o vybudovanie tlačiarne Neografia (v Martine). Po páde komunizmu bola jeho osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Znova a v úplnosti začína vychádzať aj jeho literárne dielo. Roku 1993 previezli jeho telesné pozostatky do Martina a uložili ich na Národnom cintoríne.

Slovenské pedagogické nakladateľstvo vzniklo v roku 1920 ako pobočka Štátneho nakladateľstva v Prahe pod rovnakým názvom. V roku 1939 sa osamostatnilo a roku 1952 premenovalo na Slovenské pedagogické nakladateľstvo. Ako pôvodne výhradné vydavateľstvo učebníc vydalo už milióny výtlačkov kníh pre všetky typy škôl. Novodobá história vydavateľstva sa začala písať po revolúcii, v 90. rokoch minulého storočia. Hoci vydavateľstvo prešlo významnými štrukturálnymi zmenami, zachovalo si svoju produkciu. V súčasnosti sme túto produkciu ešte rozšírili. Vydávame kvalitné učebnice pre všetky typy škôl v slovenskej a maďarskej mutácii, učebnice pre žiakov so sluchovým i zrakovým postihnutím. Ponúkame množstvo vzdelávacích príručiek pre základné a stredné školy (na vyučovacie predmety slovenský jazyk, ruský jazyk, anglický jazyk, matematika, prírodoveda, občianska náuka, dejepis atď.), publikácie určené na Testovanie 9, na maturitné skúšky, ako aj učebnice pre samoukov a jazykové kurzy (španielčina, ruština, maďarčina, francúzština, latinčina). Máme dlhoročnú tradíciu vo vydávaní slovníkov – cudzojazyčných, výkladových, terminologických.

História Mladých liet sa začína vo vydavateľstve Smena, kde sa sústredilo vydávanie detských kníh. Dovtedy vychádzali knihy pre mladých čitateľov v rôznych vydavateľstvách, všade iba okrajovo. Až v roku 1950 vzniklo vydavateľstvo, ktoré sa zameralo práve na detské knihy. Od roku 1953 malo názov Slovenské nakladateľstvo kníh pre deti a mládež (známe pod skratkou SNDK) a roku 1957 dostalo meno, ktoré sa mu dodnes nezmenilo: Mladé letá. Autorské a redaktorské tímy priniesli na slovenský knižný trh to najlepšie z oblasti pôvodnej slovenskej tvorby, ale i mnoho kvalitných prekladov. O kvalite vydavateľskej produkcie svedčia autori, ktorých diela dnes už tvoria zlatý fond slovenskej detskej literatúry a stali sa obľúbenou klasikou (Pavol Dobšinský, Ľudmila Podjavorinská, Mária Rázusová-Martáková, Jozef Cíger Hronský, Krista Bendová), z ďalšej generácie Mária Ďuríčková, Klára Jarunková, Vincent Šikula, Milan Rúfus, Ľubomír Feldek, Ján Navrátil, Ján Turan, Jozef Pavlovič a iní. Naši mladší čitatelia dobre poznajú aj knižky Daniela Heviera, Gabriely Futovej a ďalších spisovateľov. Mladé letá vždy spolupracovali s najlepšími slovenskými a českými ilustrátormi, mená Ľudovít Fulla, Jaroslav Vodrážka, Albín Brunovský, Dušan Kállay, Peter Kľúčik, Svetozár Mydlo, Jana Kiselová-Siteková, Ľuba Končeková-Veselá, Miroslav Regitko a Ľuba Suchalová-Harichová netreba nikomu predstavovať. Najprogresívnejším činom pri sprístupňovaní pekných kníh deťom bolo založenie Klubu mladých čitateľov. KMČ vzniklo v roku 1963 a už v prvom ročníku sa prihlásilo 48 000 členov.

Naše knihy pravidelne získavajú ocenenia:

Najkrajšie knihy Slovenska Najkrajšia kniha roka Slovník roka Cena Mateja Bela Knižné prémie Literárneho fondu za vedecký a odborný preklad

Vydavateľstvo Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá malo šťastie, že ľudia, ktorí v ňom do dnešných chvíľ pôsobili alebo s ním spolupracovali, nešetrili svojím časom, umom, kumštom, ale najmä vkladali srdce do kníh obohacujúcich celé generácie čitateľov.

Patrí im za to najúprimnejšie poďakovanie.