"Můžeme tenhle román postavit do jedné police s Pelcovým „... a bude hůř“ nebo s „Přeloučským románem“ dua Vadný-Spruzená? Změnil se režim a ten kapitalistický jako by nebyl k Baričákovu hrdinovi milosrdnější. V obou případech je systém protivník. A zatímco undergroundoví „hrdinové“ se vyrovnávají s tlakem nesvobody skrze chlast, hudbu a další umělecké happeningy, Klever řeší spíš osobní věci a hledá smysluplné místo v životě (podobným způsobem – sex, chlast, hulení, vize).

Knihou procházejí jeho názory na společnost, kterou vidí jako zkorumpovanou a konzumující žumpu, vůči ní se vymezuje, nadřazený. Revolta však není na prvním místě, vyrovnává se se ztracenou láskou a hledá hodnoty ve chvíli, kdy ta nejdůležitější padla. Na počátku se bezmála romantická postava zajíká marností, ztracená duše tápající projde dlouhou cestu poznání, aby se v závěru vtělila zpět do romantického hrdiny, věřícího v pravou lásku. K červené knihovně má tenhle román ale pekelně daleko...

Je zajímavé, že Hirax, zakladatel tří rockových kapel (Nothing, Editor, Lunatic Gods), zcela opomíjí hudební témata, žádné odkazy, koncerty, zapnuté rádio nebo kamarádi-hudebníci. Jako by ho k napsání obsažného románu dovedla nešťastná láska. Ponechme stranou, nakolik je příběh autobiografický, Hiraxův humor je nemálo ironický, je to hráč a každá postava je mu figurkou, situace novou možností ke hře a příběh prostor k zabydlení. Čeho si všimnete nejdřív, je autorova fantazie. Bezbřehá, všežravá, cynická i černohumorná, a taky chorobná. Hirax není schopný odolat jakémukoliv náznaku k dalšímu úletu, jakmile je možnost, vystřelí. Tím pádem vznikají mnohé odbočky, vsuvky, vnořené vize a tripy. Ty jsou sice osvěžující a vtipné, ale taky brzdí tempo, zahlcují představivost a jdou až na hranici obrazotvorné onanie.

Autor si s vámi pohrává, spíš důkladně než důmyslně, i když musím přiznat, že závěrečnou „zašitou“ pasáž jsem odhadoval úplně jinak. Román je krásně sebestředný, svět se nám otevírá výhradně skrze hrdinovo vidění a jeho řízné deformace, další postavy jsou pouze komparzisté. Ano, veselé panoptikum. A Klever rozdává údery, počínaje rodiči a konče hloupě tvarovanou společností. Klever prochází svým životem jako Komenský Labyrintem, i on má věrné průvodce – v podobě svržených andělů, zfetovaných tučňáků a dalších obskurností.

Myšlenkově se pohybuje v neustálé opozici vůči stádní většině, opovrhuje všeobecným konzumem, rigidním náboženstvím, globalizačními tendencemi, vyznává osobní svobodu i zodpovědnost, karmu a buddhismus, je to oddaný hledač boha v sobě samém. Proto místy není jasné, jestli nezávazná hra s postavami a skutečností nemá znamenat, že všechny osoby jsou jen převlečený Klever a jeho věčný dialog s vlastními já. A Klever je verbální žonglér a přesvědčivý vypravěč, ví kdy nasadit vulgarismus a kdy něhu, kdy vytasit těžký argument a kdy se shodit. Bez sebeironie by se čtenáři špatně dýchalo.

Mezní situace, do nichž se Klever dostává, nevěra jeho první lásky a smrt té další, mu vytvoří prostor pro jakési putování očistcem a peklem. Problematické jsou ale všechny další postavy, rámující jeho pouť. Nika, Smajlo, Steve mají daleko k opravdovým figurám, Doktor Krotký nebo inšpektor Kolovrátok jsou jen legračními loutkami. I Ráchel, jeho vyvolená, nemá nic z fatální ženy plnokrevné krásy a hlubokého vnitřního života, spíš mě vede k úvaze, zda to není Kleverovo alter ego.

Nicméně kniha Raz aj v pekle vyjde slnko je osobitou zpovědí živelného vypravěče, který vás dovede strhnout, získat na svou stranu a pobavit k smrti. Bicepsoví uměláci, mladé podnikatelské mamičky, pseudozabijáci a kurvičky, těm se vysmívá s chutí a neskrývaným sarkasmem. Tvrdý, svobodomyslný a zdravě přemítající je Klever, ví kdy okusit špínu děvky a nasát pižmo, zhulit se do bezvědomí a pozurážet kohokoliv, aby na konci zjistil, k čemu to všechno je a kudy vede jeho cesta. Bohatý, sveřepý a náležitě vypravený román s fantastickými ilustracemi, to je stylový počin Hiraxe, jeho pozemský odkaz sobě samému. Další je jen na vás.
Knihu lze koupit na www.hiraxrecords.sk - spěchejte, brzo nebude."
(Zdroj: www.diycore.net)


"Takzvaná alternatívna, porevolučná mládež má konečne svoj generačný román. Raz aj v pekle vyjde slnko napísal Pavel Baričák alias Hirax, známa postavička slovenského punkového a metalového undergroundu, vydavateľ nekomerčných albumov, organizátor hudobných akcií a muzikant viacerých formácií.

Jeden z nestorov tejto scény Henry Rollins (Black Flag, Rollins Band), ktorý sa preslávil aj ako spisovateľ románom Blues čiernej kávy, pankáčom už dávno odkazoval: „Drž hubu a píš. Prečo tu sedíš a kecáš, namiesto toho, aby si bol vo väzení, alebo v nejakej diere s poznámkovým blokom.“ Hirax ho poslúchol a namiesto „kecania“ sa rozpísal. A rozpísal sa dobre.

Román Raz aj v pekle vyjde slnko je o generácii, ktorá svoje tínedžerské roky, resp. ich značnú časť, trávila po roku 1989. Nájdu sa v ňom ľudia stotožnení s rôznymi subkultúrami, nonkonformisti všetkého druhu. V tejto súvislosti treba jasne zdôrazniť, že to nie je kniha o hudbe, ani o veciach s ňou súvisiacich, ale o živote. V podstate také „drsnejšie lovestory“.

Jan Pelc v slávnom románe A bude hůř pútavo vykreslil atmosféru mladých z okraja spoločnosti v reálnom socializme v Čechách. Hirax je Pelcovým pendantom, pričom hovorí o živote a prežívaní porevolučnej mládeže v stredne veľkom slovenskom meste. Niektoré figúry a postoje v románe sú skarikované, ale nie do rušivej miery. Jazyk je súčasný, dynamický (občas sa nevyhne chybám, aj pravopisným), dnes sa však nedá odhadnúť, ako vyznie povedzme po dvadsiatich rokoch (u Pelca funguje).

Autor je silný v akčných scénach, na miestach posúvajúcich dej dopredu, naopak, slabšou stránkou sú úvahy a rozjímania hlavného hrdinu (mimochodom, v tomto je na tom rovnako s Pelcom). Je zjavné, že Hirax mal snahu do úvah Klevera, svojho literárneho alter ega, vložiť značnú svojich myšlienok, postojov k svetu a výpovedí, ale nie vždy dosiahol žiaduci efekt. Našťastie sa neumára v úvahách a keď už začínajú čitateľa nudiť, rýchlo posúva dej ďalej.

Kto chce ochutnať z knihy Pavla Baričáka, nemusí kupovať mačku vo vreci. Stačí si kliknúť na smečkársky blog, kde autor uverejnil viacero kapitol. Pozitívom románu je miešanie realistických scén s fantastičnom, ktoré vyznieva prirodzene a príbehu nijako neškodí. Zaujímavosťou sú interaktívne prvky knihy. Posledná kapitola je zošitá (fakt je len pre siné žalúdky), stránky o mučení a krvi sú pokropené červeným atramentom. Sú to aj drobné fóriky. Napríklad curriculum vitae autora na prebale, kde je okrem roku narodenia, uvedený aj rok úmrtia (1971 - 2037).

Nebol by to Hirax, keby ku knihe nepriložil aj inú pridanú hodnotu. V jednom zo svojich vydavateľstiev vydal dve cédečká, ideovo súvisiace s románom Raz aj v pekle vyjde slnko. Prvou je nový „emo“ projekt Nothing - Prvoprameň s Hiraxovými textami o láske z rôznych uhlov pohľadu. Album je prekvapujúco pútavý, príjemný je aj hlas speváka Roča, známeho z „podrapákovskej“ Metalindy, a je možné, že keby Prvoprameň nahral niekto iný než „Nič“, mohol by pokojne dobývať slovenský stredný prúd. Druhé súvisiace CD je iná káva. Známa metalová kapela Lunatic Gods (áno, aj tam hrá Hirax) vydala CD Ante Portas, tentoraz so slovenskými (Hiraxovými) textami. Pre skalných fanúšikov zrejme prekvapivé CD, ktoré však môžu bez ujmy počúvať aj tí, čo inak metal nemusia. Aj keď niektoré momenty (napr. Balada o makovom mlynčeku) pri slovenských textoch balansujú na hrane medzi hororom a paródiou."
Michal Frank (Zdroj: www.frenky.sk)


"KNIHA NA NOC

MOŽNO PRÁVE SLOVÁ z podtitulku sú základným odkazom Klevera – hlavného hrdinu knihy Pavla „Hiraxa“ Baričáka, ktorú nedávno pokrstili v martinskom klube Kozel.
Raz aj v pekle vyjde slnko je románovou prvotinou autora a výsledkom jeho asi dvojročnej práce nad textami či fragmentami odpozeranými z obyčajného, ľudskou tragédiou, malosťou, falošnosťou, malichernosťou, kamarátstvom i obetavosťou, špinou, hlúposťou i šťastím poznačeného, života. Keď si ju prečítate, možno budete spolu so mnou presvedčení o tom, že autor si postavy či postavičky, situácie či súvislosti nevymyslel. Buď ich sám zažil, alebo ich stvoril na obraz toho, čo vidí okolo seba.
No on sám vo svojom blogu píše, že nejde o jeho autobiografiu, veď, ak by to mal všetko prežiť, „...to by som už dávno musel byť deadman.“ Jeho Klever je rebel. Niekomu bude sympatický svojou živelnosťou, svojou vynachádzavosťou, svojimi postojmi, úvahami o Bohu, pekle, smútku, o spoločnosti, ktorá je podľa neho odsúdená na zánik. Niekomu sympatický nemusí byť. To závisí od životného postoja, možno tolerancie, možno poznania života. Je to živel, ktorý nás vedie (pre niekoho možno) stokou života, pre iného jednou z mnohých ciest, ktoré predsa len vedú k poznaniu: „Vyhral som? Ale dokedy? A vlastne nad čím som vyhral? Bojoval som s niekým? Súperil som vlastne s niečím okrem so sebou samým? Musím každou sekundou zisťovať, aký som slabý? Ja plus celé ľudstvo...,“ hovorí Klever v jednej z pasáži knihy, keď si zaknihoval malé víťazstvo nad motorizovanou hliadkou.
Má pravdu a to ešte nevie, že osud pred neho postaví situáciu, v ktorej musí uznať, že aj sloboda, plávanie životom na vlnách z fetu, cigaretky, flákanie, nevery a návraty, alkohol a sex nie je všetko. A že práve to, čo najviac uznával a čo mu pomáhalo vytvárať ilúziu toho, že za nič na tomto svete sa netreba zodpovedať, ho nakoniec vráti pred otázky, ktoré si kládol len tak po jednej prežúrovanej noci. Až keď život postaví pred neho lásku, pre ktorú chcel žiť, ale ktorá má tragické finále, pochopí, že platí sa predsa len za všetko. A že účet nemožno len tak pokrčiť a hodiť do koša, ako to doposiaľ robil so všetkým ostatným. Na svoju obhajobu síce diablikovi v sebe dohovára: „Nebyť teba a tvojho zla, nikdy by som tak silne nepochopil význam slovíčka dobro...,“ no veľmi dobre vie, že... „Každý si vyberá svoju cestu sám.“
Ešte stále v úlohe rebela, ktorým zostal v očiach svojich blízkych, prichádza na to, že život sa mu drobí medzi prstami – jeho kamarátku znásilnili, jeho kamarát, napriek tomu, že sa pre neho obetoval, sa motá v drogách stále viac a viac a už nie je taký „free" ako predtým, jeho kšefty a peniaze za ne mu nepriniesli šťastie. „Keď sa o niečo veľmi bojíte, prídete o to.“
Výrok kohosi slávneho sa v Kleverovom živote naplnil vrchovato. Zdanlivo nemá východisko, volí väzenie za niečo, čo nespáchal, a smrť. Všetko v štýle, ktorý si, ako mnoho situácií predtým, režíroval sám. No nerátal so svojimi citmi. Samého ho prekvapili, a tak je jeho koniec (a aj jeho román) „krvavý“ a smutný. A čitateľ sa možno pýta: Stálo mu to za to?
Vyústenie knihy naznačuje, že podľa neho áno. Že predsa len zvolil slobodu a krásu a dostal za to odmenu, ktorú si patrične užil. Síce krátko, ale užil. Až vedľajšou líniou obsahu knihy je poznanie, že za sebou zanechal ľudí, ktorým veľmi ublížil. Čitatelia ale tento odkaz vybadajú.
Undergroundový romám má vynikajúci jazyk a hoci zdanlivo je stále o tom istom, dej má svoje svižné tempo, drží nás od prvej strany po poslednú. Aj preto odporúčam ku knižke sa občas vrátiť. V tom čitateľskom tempe vám možno údernosť niektorých pasáží unikne.
„Radšej sa pozeraj na ľudí a nehraj sa na analýzu,“ odkazuje autor možno aj mne a možno aj všetkým takým čitateľovm, ktorí po prvých kapitolách nechápu. Knižka má 37 kapitol, časť z nich Martinčan Pavel „Hirax“ Baričák (inak aj rocker, textár a vydavateľ punkovej a metalovej hudby) uverejňoval vo svojom blogu na „smečku" s pozitívnym čitateľským ohlasom. Autor sám a niektorí recenzenti jeho štýl prirovnávajú k Matkinovi a odporúčajú knihu do pozornosti tých, ktorí milujú sarkastický a ironický humor Gogoľa, Hellera, Bukowského...
Aj keby ste ich nemilovali, po knižke Raz aj v pekle vyjde slnko siahnite. Nič sa nestane. Alebo žeby predsa len niečo...?"
VIERA LEGERSKÁ (Zdroj: www.mynoviny.sk)