Krvavé jahody

8

Katarína Michalová

Sledovať

História je svedkom doby, dňom pravdy, životom pamiatky, majstrom života a hlásateľom uplynulých čias. M.T.Cicero

zobraziť čitateľský profil

Katarína Michalová

zamestnanec

18. mája 2015

V tomto roku si pripomíname 70.výročie víťazstva nad fašizmom. V mojich rukách sa v tomto čase ocitla kniha so silným príbehom troch žien, ktoré v čase oslobodzovania nepoznali cenu víťazstva, ale nastúpili na cestu do pekla.
Matka Šímová pochádzala z Ruska a odišla z rodnej zeme spolu s československými legionármi. Vydala sa v Brne, manžel zomrel a zostali jej dve dcéry. NKVD ju po celý čas monitorovalo a pri oslobodzovaní mesta ju s dcérami, ale i ďalšími ľuďmi v tajnosti odvádzali na Sibír.
Pracovný tábor - otrocká a ťažká práca v 40 stupňových mrazoch, znásilňovanie, bitie, potláčanie ľudskej dôstojnosti, ale viera v Boha zachránila sestry, matka gulag neprežila. Nakoľko dievčatá nemali žiadne dokumenty, nikto sa o nich nezaujímal a napriek ťažkým podmienkam stále žili. Staršia Viera mala pri odvlečení 14 rokov, mladšia 9 a ako som spomínala, viera v Boha, slobodu a silná túžba po domove ich poháňala ísť za svojím snom a hlavne žiť. Po 19 rokoch im predseda kolchozu pomohol vybaviť osobné dokumenty a návrat do vlasti za krutých vyjednávacích podmienok, t.j. pracovných, platobných, ale hlavne za cenu mlčanlivosti.
Príchod domov bol pre dievčatá veľkým dňom a pre mňa veľkým zážitkom. Ďakujem spisovateľovi, že spoveď Viery spísal pre všetkých nás a verím, že mladí ľudia si budú vedieť ešte viac vážiť našu krásnu domovinu a hlavne SLOBODU.