Křivé ostří je podarený pokus o poctivú klasickú fantasy z pera viacnásobného finalistu súťaže Drakobijci. Charakterizujú ho pôsobivo skonštruované akčné scény, premyslene spracované prostredie trpaslíkov, ktorí konečne pôsobia ako hrdí, drsní horali a nielen ako komické figúrky /pravda, humor v pozadí ostáva/, ťažšia predvídateľnosť deja nezaloženého na púti odniekiaľ niekam, postavy s rozporuplným, nečiernobielym charakterom /špión Glat Hrin, zmrzačená psychomutantka Trin/ a nenásilná irónia, odvíjajúca sa od samotného názvu /ako a čím, neprezradím, prečítajte si/. Knižka sa môže pochváliť dvojicou hlavných hrdinov - panošom Jeníkom, neskúseným mladíkom, očami ktorého vnímame fantasy svet a trpaslíkom Rhanom, beznádejne nešikovným kováčom, no o to lepším bojovníkom, následníkom trpasličieho trónu a silným superhrdinom. Vhľad do charakterov oboch v závere splýva s ruchom megabitky, ale nabudúce, v ďalšom dieli, či presnejšie v jeho prvých troch štvrtinách po ďalšiu záverečnú bitku, budeme hádam môcť vývoj hrdinov sledovať ďalej.
Antonínov román nie je vhodné charakterizovať slovom skvelý – zápletky i charaktery sú tradičné, to i ono ste už určite niekde čítali. Ide však o nanajvýš poctivé, solídne dielo, v ktorom sa autor /na rozdiel od množstva iných v žánri/ pohral s motiváciou, takže v konečnom dôsledku každú z postáv vnímame z viacerých strán. Nie sú to žiadne figúrky z dračáku, ale osobnosti. Za najväčší klad diela pokladám už spomenuté zobrazenie trpaslíkov. Antonín ich civilizáciu načrtol ako uveriteľne odlišnú tajomnú a logicky prepracovanú. Zbavil ju akýchkoľvek stôp prejemnelej infantilnosti či slaboduchého humoru. Sú tvrdí /nie však natvrdlí/, nepoddajní – ako oživené balvany s kovovými sekerami. Pochodujúca družina zmenšených Thorov, ktorí na svojich pleciach vlečú svoj zvláštny kódex V ďalších častiach by som privítal, keby im bol venovaný ešte väčší priestor - mám dojem, že práve tu, pri odhaľovaní trpasličieho kódexu, môže autor napísať mnoho nového a originálneho.
