Citová výchova

Francúzsky spisovateľ – realista, zakladateľ moderného európskeho románu a majster dokonalého štýlu – každú vetu donekonečna prerábal a brúsil – išlo mu o to, aby umenie neslúžilo ničomu inému, len kráse. Gustave Flaubert sa narodil 12. decembra 1821 v meste Rouen. Bol synom lekára. Rodina bývala v nemocničnom byte a tak aj Gustave vyrastal v prostredí plnom ľudského utrpenia. Je pravdepodobné, že to neskôr ovplyvnilo jeho tvorbu. Otec chcel mať z neho právnika, pre chorobu (trpel epilepsiou) však školu opustil, odišiel žiť do rodičovskej usadlosti v Croisset. V čase, keď sa umelecký život koncentroval v Paríži, Flaubert svoje romány písal v samote pri rieke Seine. S priateľmi - umelcami však udržiaval kontakty vo forme korešpondencie. Vo Flaubertovej pozostalosti sa zachovali mnohé pozoruhodné listy, písal si napríklad s George Sandovou, svojou láskou Luise Coletovou a s vtedy mladým nádejným autorom Maupassantom (do istej miery ho učil spisovateľskému remeslu). Flaubertove romány vzbudili veľkú pozornosť čitateľov (niektorých pobúrili) najmä tým, že boli iné – modernejšie, bližšie skutočnému životu ako napríklad Balzacove, ktorého postavy boli štylizované. Flaubert prenášal život aj v jeho surovej – negatívnej podobe priamo do príbehu. Tým vniesol do európskeho románu novú líniu, stal sa moderným románopiscom. Práve jeho dielom, kdesi medzi Pani Bovaryovou a Citovou výchovou, sa láme vývin európskeho románu. Od neho sa odvinú ďalšie pokusy moderného románu smerom „k obyčajnosti“. Autori tzv. nového románu v 50. – 60. rokoch 20. storočia sa tiež odvolávajú na Flauberta ako na svojho učiteľa, ako na prvého, ktorý začal románový pohyb týmto smerom. Okrem ciest do Talianska, Tunisu a na Blízky východ žil Flaubert len svojej práci. Písal veľmi pomaly a dôkladne pracoval s každým slovom v texte. Nikdy sa neoženil. Zomrel 8. mája 1880 v Croisset.

Vydavateľstvo TATRAN patrí dnes medzi menšie vydavateľstvá, nakoľko sa stalo rodinnou firmou. Svoju stratégiu zameriava na tie najzaujímavejšie tituly zo zahraničnej beletrie, ale aj na vyhľadávanie nových slovenských autorov. Nosným prvkom je beletria pre dospelých, ale v posledných rokoch sa orientuje aj na motivačné knihy a skutočné príbehy, ktoré si získavajú stále viac a viac čitateľov. Pre nás je dôležitá každá kniha nielen pred, ale aj po vydaní, keď si vyžaduje ďalšiu osobitú starostlivosť, aby ju ocenil čo najširší okruh čitateľov.

Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?

V septembri oslávi vydavateľstvo Tatran 70 rokov od svojho vzniku. Za ten čas prešlo rôznymi právnymi formami, ktoré kopírovali historické udalosti nášho národa. Menilo sa aj zloženie vydávaných titulov, každá doba si žiadala niečo iné. Čo sa však za celé desaťročia nezmenilo, sú obľúbené beletristické edície, do ktorých zaraďujeme tie najzaujímavejšie tituly, ako edícia bestsellerov LUK, Svetová tvorba a Slovenská tvorba.

Podľa čoho si vyberáte tituly, ktoré vydáte?

Každý titul starostlivo vyberáme so zreteľom na čitateľa, či už náročného, alebo takého, ktorý si chce pri čítaní oddýchnuť a uletieť do iného sveta. Okrem toho je pre nás veľmi dôležité myšlienkové posolstvo každej jednej knihy a z toho prameniaca inšpirácia. Pri spracovaní všetkých publikácií dbáme však na kvalitnú textovú úpravu a technické spracovanie knižky, aby kniha bola umeleckým artefaktom a spĺňala kritérium nášho hesla – knihy pre hodnotnejší život.

Na ktorú knihu ste najviac hrdí?

Vždy na tú poslednú vydanú! Pretože to je chvíľa, kedy žijeme konkrétny príbeh tej -ktorej knihy, až kým ju nenahradí nová. Ak by sme vyzdvihli jednu knihu, bolo by to nefér voči ostatným. Dokonca náš vkus vo vydavateľstve sa natoľko líši, že vyberáme len tie knihy, na ktorých sa spoločne zhodneme. Ak by kritériom úspechu bola predajnosť, tak jednoznačným šampiónom je Chatrč od W. P. Younga. Veľmi si však vážime knihy z edície Svetová tvorba a autorov ako Toni Morrisonová, Julian Barnes, Woody Allen, ktorí obohatia čitateľa nielen myšlienkovo, ale sú aj prekladateľským prínosom.