Tovar
Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou... Čítať viac
- Brožovaná väzba
- Slovenčina
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Dostupné v 15 knižniciach. Požičať v knižnici
Brala drogy od výmyslu sveta dvanásť rokov a jej vtedajší stav nazývajú feťáci krízou... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Dostupné v 15 knižniciach. Požičať v knižnici
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Strhujúci pravdivý príbeh bývalej narkomanky, ktorá odhodila svoje zábrany a kôli drogám bola ochotná urobiť čokoľvek. Z toho príbehu vás zamrazí a nebudete vedieť knihu pustiť až kým ju nedočítate. Miestami vám bude ľúto, miestami budete hlavnú hrdinku nenávidieť a niekedy nebudete veriť tomu, čo čítate.
Čítať viacKnihy a ja patríme k sebe :-) Od momentu, ako som sa naučila čítať, sa mojím najobľúbenejším miestom stala knižnica. Vďaka hrdinom v príbehoch som zažívala najneobvyklejšie dobrodružstvá, prvé lásky, spoznávala životné príbehy i dejiny. Neskôr som začala nielen čítať, ale i písať. Časť môjho života som strávila ako knihovníčka. Dnes sú pre mňa knihy balzamom na dušu, čas, ktorý strávim čítaním, je zmysluplne využitým oddychom a kníhkupectvá sú najvyhľadávanejším obchodom počas nákupov. Mojím obľúbeným životným mottom je: "Všade kvitnú kvety pre toho, kto ich chce vidieť."
Knihy si ku mne našli cestu pomerne neskoro, a to až na strednej. Dovtedy som čítal výhradne faktografickú literatúru. Po tom, čo som začal sám písať, prišla aj vášeň z čítania. Za posledné tri-štyri roky čítam viac a viac. V čítaní nachádzam podnety na premýšľanie, inšpiráciu, pomáha mi to byť rád sám so sebou. V knihách nehľadám únik, skôr lepšie pochopenie tohto sveta. A to je asi všetko čo sa mi žiada napísať (písať o sebe mi príde strašne divné :D )
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Nenazvala by som sa knihomoľom, napriek tomu som u mojich známych a priateľov známa tým, že veľa čítam. K mojej čitateľskej vášni ma viedla aj ma v nej podporovala moja mama. Takmer každú jednu knihu som dostala práve od nej. A keď sa u mňa v detstve prihlásili zdravotné problémy, nemocnica a barle, tak mi moja mamina chodila požičiavať knihy do knižnice. V to leto som ich prečítala okolo 50. Momentálne stíham knihy kupovať rýchlejšie, než čítať, pretože nie vždy je čas, najviac ma zamestnáva práca a cesta do nej a z nej (nie každý môže mať home office).
Zboňujem knihy a každú voľnú chvíľu trávim buď sledovaním noviniek a zapĺňaním svojho wishlistu, alebo tým, že čítam knihy. Väčšinou čítam hneď dve naraz :-) Jednu v práci a jednu doma. Čítam rôzne žánre, a mám mániu zbierať všetky knihy od autora, ktorý sa mi zapáči.
Tovar (Martina Melišková), citajto.com
Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.
Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.
Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.
Na ktorú knihu ste najviac hrdý?
Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.
„Charlie jemne pohladil povrch pultu. Koľko rozhovorov viedol ponad tento kúsok kameňa? A koľko kníh sa prenieslo ponad tento pult, aby zmenili život? Dokonca aj zachránili život? Knihy to dokážu. To bol hlavný dôvod, prečo Charlie veril v kníhkupectvo.. “