História slovenského podsvetia od primitívneho výpalníctva až po najväčšiu korupčnú aféru Gorila. Koniec veľkých mafiánskych bosov a nástup mafie v bielych rukavičkách. Štvrťstoročie lúpežného ťaženia po Slovensku so samopalom... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Kniha Gorily v podsvetí je zatiaľ poslednou knihou o zločinoch od Gustáva Murína, ktorý sa vo svojich knihách zameriava na problematiku podsvetia a kauzami na Slovensku. Táto kniha je súhrnom jeho predchádzajúcich kníh, pričom je doplnená o najnovšie kauzy. Nezaoberá sa len kauzou Gorila, ale chronologicky mapuje udalosti od vzniku samostatného štátu a čo tomu predchádzalo. Postupne prechádza jednotlivými kauzami, vraždami v podsvetí, únosmi a vydieraním. Z nových káuz pribudla vražda Ernesta Valka a domnienky, kto za ňou môže stáť, nakoľko dodnes nie je objasnená, podobne ako Gorila, ktorej je venovaný záver knihy. Pri čítaní si človek uvedomí, že je veľmi ťažké v dnešnej dobe bojovať proti organizovanému zločinu, nakoľko aj organizovaný zločin za tie roky zmenil taktiku. Pred niekoľkými rokmi šlo o primitívne vydieranie a vraždy, za ktoré sú ich aktéri buď vo väzbe, alebo sa sami stali obeťou svojho životného štýlu. V tom čase sa zločin bezprostredne týkal ľudí, pretože násilie bolo páchané na samotnom obyvateľstve. Preto bolo pomerne jednoduché v správnu chvíľu ukázať prstom, kto je zaň zodpovedný. V dnešnej dobe sa žiaľ stretávame s tzv. zločinom bielych golierov, kedy sa neskutočné sumy peňazí prepierajú cez štátne zákazky spriateleným firmám. Tieto peniaze však zdanlivo nikomu na prvý pohľad nechýbajú a tak aj prirodzená obrana obyvateľstva voči takémuto zločinu je paralyzovaná. Nehovoriac o tom, že v takýchto kauzách sú vždy namočení práve tí ľudia, ktorí majú dohliadať na to, aby sa takéto niečo nestalo.
Čítať viac
Gustáv Murín (1959, Bratislava), vedec (RNDr., PhD.) a zároveň úspešný spisovateľ. Debutoval v roku 1989 v češtine, na Slovensku bola kniha zakázaná. Doteraz vydal viac ako 50 kníh: romány, novely, zbierky poviedok a esejí, zbierku úvah o kultúre a médiách, vedecko-popularizačné štúdie, štúdie a knižné príbehy o organizovanom zločine na Slovensku, Maďarsko i v Čechách 90. rokov, a mnohé ďalšie.
Člen PEN Int. od roku 1993, trojnásobný predseda Slovenského PEN Centra (2000, 2002, 2009), čestný predseda (od 2011) a vedúci Komisie pre väznených spisovateľov (1993 – 2004). Člen PEN Centra San Miguel del Allende.
Autor a moderátor TV relácií, rozsiahla rozhlasová tvorba a divadelné skúsenosti.
Podľa čoho vyberáte tituly, ktoré vydáte?
Keď sme začínali, začiatkom 90. rokov, realizoval som si svoje „detské“ sny: predovšetkým som chcel byť vydavateľom. Knihy, ktoré som vtedy robil, boli „fajnové“, vyšperkované, bibliofílie, ...atď. Bola to zvláštna doba, kedy vzniklo množstvo malých, nezávislých vydavateľstiev a každé prinieslo niečo nové.
Vo veľkej miere výber titulov závisel od viac-menej náhodných stretnutí so zaujímavými ľuďmi, ktorí ponúkali zaujímavé témy: Hanzi Albrecht, Selma Steinerová, Egon Bondy, Agneša Kalinová, Fedor Malík, Jano Štrasser, Tomáš Janovic, Július Satinský, Milan Lasica a ďalší. A bolo tu tiež napojenie na francúzsku literatúru cez otca: Alain Robbe-Grillet, staršie preklady Afreda Jarryho, Paula Valéryho a ďalších. Postupne začali vznikať edície – najslávnejšia z nich je asi Bratislava-Pressburg, kde vyšlo takmer 90 titulov v náklade vyše 400 000 kusov, ale aj knihy o víne, edícia pamätí, objavil som zaujímavú severskú beletriu. Takmer denne prichádza nejaký rukopis: niektoré sú hotové texty, niektoré treba pracne prerábať, väčšina končí v koši. Mám rád knihy s pridanou hodnotou. Pri výbere titulu zaváži osobnosť autora.
Ako vzniklo vaše vydavateľstvo?
Oficiálne bolo vydavateľstvo založené koncom 90. rokov, ale všade uvádzam, že to bolo na Mikuláša v roku 1993, kedy som vydal prvú knihu – Zlé myšlienky od Paula Valéryho. Mal som vtedy malú počítačovú firmu, ktorá sa volala Prístrojová technika, kde som si popri bežnej práci, viac-menej ako hobby začal vydávať knihy. Firma sa po desiatich rokoch rozpadla, partneri sa rozišli. Ja som si ponechal názov – značku a vydavateľsto. Dodnes mám s tým názvom problém, treba ho vysvetľovať a zdôvodňovať, aj keď nie je o nič bizarnejší ako napríklad Naše vojsko, či Družstevní práce – čo boli mimochodom kedysi vynikajúce vydavateľstvá. Naposledy sa vydavateľstvo transformovalo v roku 2007, kedy doňho vstúpil môj syn s nevestou a odvtedy sa voláme Marenčin PT, spol. s r. o. Sme rodinná firma, kde pracujú prakticky všetky generácie.
Na ktorú knihu ste najviac hrdý?
Mám štyri mačky. Nikdy by som si pred nimi nedovolil povedať, ktorú z nich mám najradšej. Tak je to aj s väčšinou z našich kníh. S každou strávim kus života, niektoré mi robia radosť v čase prípravy, iné majú dobré ohlasy, ďalšie sa zas dobre predávajú. Niekedy z jednej knihy vznikne edícia a tá potom žije niekoľko rokov. Život bežnej knihy trvá približne rok-dva. Najväčšiu radosť mám z kníh, o ktorých som presvedčený, že sú vynikajúce a majú dobrý ohlas, ale čo ma najviac teší, že aj ľudia si ich kupujú. Také sú knihy Jula Satinského, Jána Roznera, Žo langerovej a ďalších.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil
