Výber z humoristických poviedok Michaila Zoščenka dokazuje, akým bol mimoriadnym majstrom pera. Nezaprie, že jeho predchodcami boli Čechov a Gogoľ. V jeho smiešnych historkách sa mieša smutné s humorným, trpká irónia s úsmevom, absurdita s realitou.

Námety si bral z najbežnejšieho životného prostredia. Ukazuje človeka z tej smiešnejšej stránky, ktorá obyčajne nebýva najlichotivejšia.

Kedysi Zoščenkovi vyčítali, že si "ako meštiak a vulgárny človek zvolil za stálu tému prehrabávanie sa v najnižších a malicherných stránkach všedného života." Dnes môžeme práve tieto zápory považovať za klady. Jeho schopnosť vnikať pod povrch cítime ako umenie civilné, moderné, nevyumelkované a odvážne.

1. vydanie.