Smiech delfína - Martin Rajec, Evitapress, 2013

9,99 €

Pri nákupe nad 49 €
poštovné zadarmo

Smiech delfína

Nedeste sa, keď vám život ukáže vztýčený prostredník

Unikátna, vtipná, dynamická knižka z pera slovenského reportéra žijúceho v USA o tom, že VŠETKO SO VŠETKÝM SÚVISÍ a väčšinou všetko dobre dopadne. A netreba veľmi riešiť prečo. Čítať viac

Vydavateľstvo
Evitapress, 2013
336 strán
5-6 hodín čítania

Unikátna, vtipná, dynamická knižka z pera slovenského reportéra žijúceho v USA o tom, že VŠETKO SO VŠETKÝM SÚVISÍ a väčšinou všetko dobre dopadne. A netreba veľmi riešiť prečo. Čítať viac

  • Brožovaná väzba
  • Slovenčina

9,99 €

U dodávateľa 5 ks
Posielame do 4 – 5 dní

Dostupné v 42 knižniciach. Požičať v knižnici

Naši škriatkovia odporúčajú

Muž z vysokého zámku - Philip K. Dick, Lindeni, 2024

Viac o knihe

Prvá knižka z novej edície CHUŤOVKY.
Unikátna, vtipná, dynamická knižka z pera slovenského reportéra žijúceho v USA o tom, že všetko so všetkým súvisí a väčšinou všetko dobre dopadne. A netreba veľmi riešiť prečo.

V jednom príbehu sa tak ocitol slovenský novinár Marek, jeho zmätkujúci, na horoskopy veriaci kamarát Roman, misionárka Najpravejšej cirkvi vzkriesenia Jean a jej otec John – bývalý mafián. A ešte libérijský guvernér a americký milionár Madofos.
Každý z nich dostal v živote svoju šancu.
Každému však život párkrát ukázal vztýčený prostredník alebo ho priamo nakopal do citlivých miest.

„Aúúú,“ zastonal holý Edward Brown sediaci v lavóre so studenou vodou. Stále ho trápila ostrá bolesť v rozkroku. Stav spuchnutých semenníkov sa za posledné dni nijako nezlepšil. Nemohol si poriadne sadnúť a myšlienky na sex boli mučením. Začal sa obávať, že jeho povesť sexuálneho predátora je nenávratne preč.
Dočasnú úľavu mu poskytoval iba lavór s ľadovou vodou. Z vily radšej nevychádzal, aby si nikto nevšimol, že kríva a chôdza mu spôsobuje príšerné muky. Nepochyboval, že keby sa ľudia dozvedeli o incidente s Jean, bol by všetkým na smiech. Robil všetko pre to, aby tajomstvo zostalo za múrmi vily.
Strhol sa, keď počul zaklopanie na dvere. Rýchlo vstal, pričom voda z lavóra vyšplechla na hustý biely koberec. Okolo pása si uviazal uterák.
„Kto je tam?“ spýtal sa s obavou.
„To som ja, šéfinko.“
Brown spoznal piskľavý hlas svojho poskoka. Jim patril k jeho najvernejším, hoci nie veľmi bystrým zamestnancom. Už niekoľko rokov túžil stať sa Brownovou pravou rukou. Na to však nemal schopnosti, čo mu šéf dával opakovane najavo.
„Dúfam, že máš niečo dôležité!“ nahnevane zavrčal Brown.
„Veľmi dôležité, šéfinko. Poteší vás to.“
„Tak poď ďalej.“
Biele dvere sa pomaly otvorili. Zjavila sa v nich podlhovastá tvár s vysokým čelom. Jim mal výraznú bradu, hlboko vsadené oči neprirodzene ďaleko od seba. Preto ho prezývali Koza. Keď zbadal polonahého šéfa s uterákom okolo pása, zneistel.
„Koza, čo čumíš ako kretén?! Spusti!“ zakričal Brown.
„Prepáčte, šéfe, viem, kde je tá Američanka.“
„No konečne,“ vydýchol si Brown. Túžil po pomste, ale nedokázal zistiť, kde sa Jean skrýva. Po incidente sa vyparila.
„Od našich ľudí na letisku som sa dozvedel, že odletela lietadlom OSN do Harperu,“ slávnostne vyhlásil Jim.
„Dobrá práca, Koza,“ pochválil ho šéf a pokračoval: „Zober si dvoch spoľahlivých chlapov a vyrazte do Harperu. Chcem, aby ste tej svätici ukázali, akí sú Libérijčania milovníci. Nech na to nikdy nezabudne.“
„Áno, šéfe.“
„Nebudú nás terorizovať belosi, ktorí nás storočia utláčali. Časy sa zmenili. Teraz sme tu pánmi my. Nikto nás nebude ponižovať,“ dal sa Brown uniesť nacionalistickou prednáškou, ktoré Jim tak rád počúval. Stojac v strede svojej spálne s posteľou, pokrytou leoparďou kožou, päsťou hrozil imaginárnym nepriateľom.
„My sme tu pánmi,“ neuvážene vykríkol Jim, ktorý vzplanul spravodlivým hnevom.
„Neprerušuj ma, kretén,“ zavrčal Edward Brown, „nadvláda cudzincov sa skončila. Nikto nám nebude rozkazovať! Uvedom si, že práve tebe sa dostane pocty pomstiť krivdy kolonizátorov. Američania zotročili našich predkov a teraz nastal čas splatiť staré účty.“
Brown hovoril o tom, že Libériu v roku 1947 založili oslobodení americkí otroci. Jimovi šéfova znalosť histórie vždy imponovala.
„Tak poďte do Harperu s nami, šéfe... Aha... jasné...“ Jim sa zháčil, uvedomil si, prečo Edward Brown nemôže vykonať pomstu sám. Neuveriteľný incident s Američankou sledoval spoza okna haly, kde leštil šéfove topánky. Neskôr si vyčítal, že nezasiahol. Všetko však prebehlo tak rýchlo, že sa od prekvapenia na nič nezmohol.
„Idiot. Vysmievaš sa mi?!“ rozzúrene vykríkol Brown. Dávno všetkých podozrieval, že sa mu za chrbtom vysmievajú.
„Nie, šéfe, to by som si nikdy nedovolil. Prepáčte,“ ospravedlňoval sa Jim so strachom v očiach.
Edward Brown sa pohol smerom dopredu, ale uterák uviazaný okolo pása a opuchnuté prirodzenie mu znemožnili rýchly pohyb. Zacítil ostrú bolesť a zastal.
Jim si vydýchol a usiloval sa zmeniť tému.
„Šéfe, čo sa teraz stane s nadáciou pre slepcov v Libérii?“
„Tým sa netráp, mám nový nápad. Musíme ísť s dobou, slepci už nikoho nezaujímajú. Tá nešťastná Američanka mi iba pomohla urýchliť rozhodnutie. Založíme nadáciu na pomoc deťom postihnutým AIDS. HIV je teraz na Západe v kurze.“
„Vy ste génius, šéfko,“ vyhlásil uznanlivo Jim. Vedel, že Brown má lichôtky rád.
„Teraz už vypadni a pusti sa do práce!“ pompéznym hlasom vyhlásil Edward Brown.
„Jasné, šéfe. Mám ešte otázku.“
„Sem s ňou.“
„Načo máte ten lavór... jedine, že by ste... aha... už bežím...“ zarazil sa Jim, ktorému došlo, že nechtiac opäť zaťal do živého.
„Ty idiot!“ zvrieskol Edward Brown, zúrivo odhodil uterák a pomalými dlhými krokmi, pripomínajúc robota, sa pohol dopredu, aby Jima zmlátil. Ten prvýkrát uvidel postihnutú časť tela svojho šéfa, ktorého semenníky pripomínali pestro pomaľované hádzanárske lopty. Vyvalil oči a z úst mu vykĺzlo: „Panebože!“
Napriek tomu, že sa snažil ovládnuť, vybuchol do hysterického smiechu. V tom istom momente dostal do tváre úder, ktorý ho odhodil na stranu. Zakryl si rukami hlavu a vykĺzol cez dvere z izby. Keď bežal dole schodiskom, zakričal: „Prepáčte, šéfe, ja som to tak nemyslel, nevyzerá to až tak zle...“ Vedel, že šéf ho nemôže so svojím hendikepom dobehnúť.
„Zaškrtím ťa, ty kretén,“ ozývalo sa vilou. Jim nepochyboval o tom, že Edward Brown by svoj sľub dokázal splniť.


Pre zobrazenie tohto obsahu potrebujeme sušienky.
Povoliť cookies a zobraziť
Čítať viac
Počet strán
336
Väzba
brožovaná väzba
Rozmer
120×170 mm
Hmotnosť
265 g
ISBN
9788089452590
Rok vydania
2013
Edícia
Chuťovky
Naše katalógové číslo
141688
Jazyk
slovenčina
Vydavateľstvo
Evitapress
Kategorizácia

Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!

Nahlásiť chybu

Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.

Hodnotenia

3,8 / 5

15 hodnotení

6
4
1
4
0

Ako sa páčila kniha vám?

Recenzie čitateľov

Marta Danišová
Overený nákup
17.1.2022
rejčik /autor po americky/
´úprimne - k autorovmu hlasu /v rozhlase/ prechovávam sympatie, vlastne aj k hlasovým príspevkom v rozhlase. Aj preto som mala očakávanie, ktoré knižka nesplnila.
Stavbou deja pripomína Simmelove romány a obsahom chcela by byť realistická, ale nepodarilo sa jej to.
Čítať viac
K.I.
Neoverený nákup
4.2.2016
oddychovka
Nie je to ten typ knihy, ku ktorej by som sa opätovne vracala pre jej myšlienky, ale musím povedať, že ma bavila.
Fajn, pohodové, svieže, ľahšie, zábavné čítanie. Schuti som sa na nej zasmiala a vrelo odporúčam ako oddychové čítanie.
Čítať viac
mia
Neoverený nákup
20.8.2015
Som milo prekvapená. Svieže čítanie vhodné aj pre ženy, ktoré čítajú aj niečo iné ako presladené romány. V knihe sa objavuje veľa postáv ale knižka má kapitoly, takže zmätok nehrozí. Oceňujem, že autor dej tak zamotal, že som pri čítaní bola zvedavá čo sa udeje ďalej. A pokiaľ som knihu nedočítala, nešla som spať (čo bolo až o pol tretej :-) ). Dokonca ma aj záver prekvapil. Super. Čítať viac
Tina
Neoverený nákup
3.8.2014
Pohodickaaa :)
Take pohodove citanie na leto :) Kniha sa mi dobre citala aj ma bavila, len som sa cely cas nevedela zbavit pocitu, aky mavam, ked vidim Jamesa Bonda alebo telenovelu - pocit "tak toto by sa urcite nemohlo stat v skutocnosti" (a to ma rusi, lebo ked citam knihu, chcem v tu chvilu uverit jej pribehu a tak ho prezit). Čítať viac
tina
Neoverený nákup
27.6.2014
super
Knihu vrelo odporúčam, veľmi rýchlo a lahko sa číta, ani sa nenazdáte a hned vás vtiahne do deja. Miestami som mala pocit ako by som pozerala nejakú dobrodružnú komédiu, občas som sa aj nahlas zasmiala. Pozor žiadna romantika tam nie je i ked je to z evitapress. Ako odychovku odporúčam. Čítať viac
Z.
Neoverený nákup
23.9.2013
Chlapske citanie
Moja kniha roka to asi nebude, ale ziadne velke sklamanie, necita sa to zle. Je to naozaj take "chlapske citanie" - cosi take trochu rozdrapene, trochu divoke, trochu zmatene a dojemne. Moze byt. Čítať viac
Dana
Neoverený nákup
12.3.2013
Názor čitateľa
Kniha zo zaciatku nudna, asi v polovici sa to preklopilo. Pribeh celkom zaujimavy, nieco ine, nove.
Co mi vsak prekazalo, ze hned na zaciatku bola napisana totalna hlupost, ze na Univerzite Komenskeho je Ekonomicka fakulta. Ak by si dal autor trochu zalezat, mohol si velmi lahko zistit, ze taka fakulta na UK nie je. Ako mu mam potom verit ine fakty?
Čítať viac
Pavel
Neoverený nákup
6.3.2013
Názor čitateľa
Zaujímavo zhrnuté poznatky a príbehy z viacerých kútov sveta, ktoré autor zažil počas svojich ciest ako slovenský novinár - reportér. Čítať viac
Elena
Neoverený nákup
18.2.2013
Názor čitateľa
Naozaj veľmi vtipné a podarené dielo. Knihu som prečítala za 2 dni. Upozornenie: keď nemáte zmysel pre humor, tak sa do Smiechu Delfína nepúšťajte!:) Nie je to Love Story. Čítať viac

Vydavateľstvo Evitapress

Čítať viac

„Byla však pravda, že tehdy poprvé pochopil, že lidé, kterým se naučil důveřovat, by ho stejně mohli někdy zradit, a že je to sice zklamání, ale zároveň je to nevyhnutelné a že život ho bude pohánět pravidelným tempem vpřed, protože za každého, kdo ho nějakým způsobem zklame, se najde přinejmenším jedna osoba, která to nikdy neudělá.“

Malý život - Hanya Yanagihara, 2017
Malý život
Hanya Yanagihara