"Róninova milenka je mojím ďalším experimentom v čítaní. Nikdy som nemala obľúbený žáner, ale podvedome som sa niektorým témam vyhýbala. Medzi ne patria aj knihy odohrávajúce sa v Japonsku alebo v Číne. Tieto krajiny sú mi odjakživa nesympatické, a pritom na to nemám žiadny logický dôvod. Preto je asi pochopiteľné, že som obchádzala knihy odohrávajúce sa v týchto krajinách. Avšak moje skryté druhé ja, ktoré rado skúša nové veci, ma nakoniec presvedčilo, aby som predsa len niečo takéto prečítala. A aby toho nebolo málo, Róninova milenka sa nielenže odohráva v Japonsku, ale ide o obdobie rokov 1701-1703 a dokonca je to pätnásty diel série o vyšetrovateľovi Sanovi Ičiró!
Našťastie však nepotrebujete prečítať predchádzajúce časti, súvisia síce a nadväzujú na seba, no autorka všetko dôležité zhrnula aj v Róninovej milenke, takže som nemala pocit, že som o niečo ukrátená a všetky súvislosti som veľmi rýchlo pochopila. A to, že zvolila obdobie samurajov, sa mi veľmi páčilo.
Vyšetrovateľ Sano Ičiró je poveraný objasnením prípadu 47 róninov (róninovia sú samuraji, ktorých pán zomrel a v spoločnosti sú pokladaní za spodinu). Autorka sa inšpirovala skutočným prípadom týchto samurajov, ktorí pomstili smrť svojho pána. Sano musí získať jednoznačné dôkazy, na základe ktorých potom týchto samurajov buď oslobodia, alebo odsúdia na smrť. A musí to urobiť tak, aby bol celý ľud spokojný, ináč jeho rodinu šógun (najvyšší vládca vo vtedajšom Japonsku) kruto potrestá.
Vyšetrovanie je veľmi svojrázne, veľmi často sa stáva, že Sano osobne ani nevypočuje svedka, spolieha sa na výpoveď z druhej ruky. Dnes by takýto postup nestál za nič, ale vtedy boli iné časy a bolo zaujímavé sledovať staré praktiky. Okrem riešenia prípadu sa príbeh zaoberá aj Sanovou rodinou, ich problémami, niekoľkými ľahko nadprirodzenými vecami a v neposlednom rade aj konfliktom medzi Sanom a jeho úhlavným nepriateľom Janagisawou.
Spočiatku som mala problém s krkolomnými menami, ale to je určite pochopiteľné. Neskôr som si na to zvykla, tak ako aj na všetko ostatné: na Japonsko; na čudné spôsoby vo vyšetrovaní; na otroctvo, ktoré tí ľudia vlastne ani nevnímali; na množstvo homosexuálnych mužov a chlapcov (no áno, vtedy to bolo očividne v móde). Sano bol na môj vkus príliš čestný a vzorný, ale ak uvážim, že bol samurajom a dodržoval všetky samurajské zásady, tak je to veľmi chvályhodné. Jeho žena bola však svojrázna, tvrdohlavá a iniciatívna - od začiatku mi bola veľmi sympatická. Samotný prípad 47 róninov bol tiež svojský, lebo vrahov čitateľ pozná od začiatku a ide tu o to, na ktorú stranu sa postavíte: či uznáte, že bolo ich povinnosťou pomstiť svojho pána, alebo sa prikloníte k názoru, že ide len o chladnokrvných vrahov.
Nakoniec teda musím povedať, že som sa Japonsku v knihách vyhýbala úplne nezmyselne a zbytočne. Po prečítaní Róninovej milenky síce nebudem ostošesť vyhľadávať takéto knihy, ale ak sa mi nejaká dostane do rúk, tak si ju rozhodne prečítam. Ak sa nebojíte v čítaní experimentovať, tak skúste tento žáner, ak už nič iné, tak si naň aspoň vytvoríte názor, ktorý budete môcť obhájiť vlastnou čitateľskou skúsenosťou."
Catty (books-parts-of-my-life.blogspot.sk)
