Najnovší román Juraja Bindzára je z divadelného prostredia, ktoré je vždy bohaté nielen na dramatické situácie, ale aj na atraktívne postavy či postavičky. Autor toto prostredie dobre pozná a zasvätene o ňom píše... Vie, že hrať a hrať sa je jednou zo základných situácií divadla, rovnako však zasvätene vie, že predstierať a predvádzať, či premieňať sa je tou určujúcou podstatou divadla. On sa však zaujíma predovšetkým o zákulisie, nielen preto, že ono k divadlu bytostne patrí, ale predovšetkým preto, že vypodvedá o ľudskej situácii a jej aktéroch naliehavo a pôsobivo. Zákulisie je istou jasnou vzorkovnicou tejto zvláštnej, avšak nie až tak výnimočnej society. Autor sa vrátil do minulosti, priamo do rokov, keď sa "lámaly ľady", ale lámali sa aj chrbrové kosti, či charaktery, ak chcete morálne hodnoty, či zásady v dobe bez tváre a chrbtice.

Jeho román nás priam strhujúco vedie normalizačným marazmom a jeho viactvárovosťou i tou zmätenou slobodou nového, vraj demokratického sveta a života v ňom, jeho temným pragmatizmom, ale aj strachom a úzkosťou, ktorá tiež na seba berie rovnako ako zlo, viaceré podoby a mení svoje tváre... Je to jedno z mála diel, ktoré prepája divadelné prostredie aj zdivadelnenou formou. Medzihry nám nevdojak napovedajú , že Bindzárov výnimočný román Hekuba, román herečky sa priam núka k zdramatizovaniu a uvedeniu na doskách, ktoré vraj znamenajú...