Jednoho dubnového rána se jde malé děvče se svým bratrem podívat na právě narozená prasátka. A co nevidí? V chlívku leží matka prasnice a kolem ní se tlačí deset roztomilých selátek... Čítať viac
Zadajte e-mail a budeme vás informovať, keď bude kniha dostupná.
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Astrid Lindgrenová vyrastala v obci Vimmerby vo Švédsku. Mnoho jej kníh bolo inšpirovaných vlastným detstvom, ktoré strávila na farme svojho otca Samuela Augusta Ericssona († 1969). Astrid bola druhým dieťaťom, narodila sa rok po Gunnarovi (1906), po nej mali rodičia ešte dve dcéry Stinu (1911) a Ingegerd (*1916–†1997). V roku 1923 začala pracovať v lokálnych novinách, ale do dvoch rokov otehotnela so ženatým kolegom a bola nútená pod tlakom okolia odísť z domova. V Kodani 4. decembra 1926 porodila syna Larsa, ktorého pre nedostatok financií dala do pestúnskej rodiny. Potom odišla do Štokholmu, kde začala pracovať ako sekretárka. V apríli 1931 sa vydala za Stura Lindgrena (†1952), čo jej umožnilo zobrať si späť svojho syna. 21. mája 1935 sa jej narodila dcéra Karin. Od roku 1937 pracovala ako stenografka pre švédskeho profesora kriminalistiky Harry Södermana. Táto práca ju inšpirovala k románu o Kalle Blomkvistovi. Najslávnejšia Lindgrenovej postava Pipi Dlhá Pančucha vznikla z príbehov, ktoré rozprávala svojej dcére pred spaním. Kniha sa rýchlo stala veľmi úspešnou a urobila z Lindgrenovej medzinárodne známu spisovateľku. Astrid Lindgrenová aktívne podporovala detské práva a práva zvierat, ako aj práva menšín. Za túto činnosť dostala v roku 1993 cenu Right Livelihood Award. V roku 2002 po jej smrti švédska vláda zaviedla cenu Astrid Lindgrenovej pre spisovateľov detskej literatúry.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil„Prečo každý, kto prestal byť tínedžerom, automaticky mávne rukou nad všetkým čo vtedy cítil? Koho zaujíma, že z toho vyrastie? Bolestné a euforické dní, keď to človek prežíva, preto nie sú o nič menej skutočné. Skutočne je to čo sa odohráva teraz. “
