V čarokrásnej vidieckej krajine, kde žijú pracovití a pokojní ľudia, by sa celkom určite nikdy nič mimoriadne neprihodilo, keby tam nebýval Emil. Dobromyseľného živého chlapca, čo večne niečo... Čítať viac
Našli ste nepresnosti? Dajte nám, prosím, vedieť!
Emil z Lönnebergy je jedna z najmilovanejších postáv z pera švédskej autorky Astrid Lindgren (azda známejšia je už len Pipi Dlhá pančucha). Lönneberga môže byť rada, že tohto huncúta má, lebo v tejto dedinke by sa bez neho isto nič zaujímavé neudialo.
Kniha má potenciál zaujať svojimi pútavými a vtipnými príbehmi ako malých, tak aj veľkých. S postavami sa dá stotožniť takmer okamžite, pretože nie sú jednorozmerné ako v niektorých iných rozprávkach, napríklad majú aj iné vlastnosti než len tie typicky prisudzované mamičkám a oteckom. S postavami sa dokážeme jednoducho zžiť, keďže autorka dokázala presne vypichnúť vlastnosti a správanie, aké sa vyskytuje u “skutočných rodičov” a “skutočných ľudí”. Veď kto z nás nepozná babičku, ktorá rozpráva príbehy zo svojej mladosti (najčastejšie o katastrofách?) .
Poviedková forma je vhodná pre mladého čitateľa, vďaka čomu si dokáže rozdeliť príbehy pred spaním. Za povšimnutie stoja aj skicované ilustrácie Björna Berga.Témy sú rôzne od viery v samého seba a vo svoj úsudok, až po to, že musíme niesť zodpovednosť za svoje skutky . Určite by som túto knihu odporučila kvôli svojskému humoru, no aj výchovnému podtónu, ktorý je podaný tou správnou formou.
Astrid Lindgrenová vyrastala v obci Vimmerby vo Švédsku. Mnoho jej kníh bolo inšpirovaných vlastným detstvom, ktoré strávila na farme svojho otca Samuela Augusta Ericssona († 1969). Astrid bola druhým dieťaťom, narodila sa rok po Gunnarovi (1906), po nej mali rodičia ešte dve dcéry Stinu (1911) a Ingegerd (*1916–†1997). V roku 1923 začala pracovať v lokálnych novinách, ale do dvoch rokov otehotnela so ženatým kolegom a bola nútená pod tlakom okolia odísť z domova. V Kodani 4. decembra 1926 porodila syna Larsa, ktorého pre nedostatok financií dala do pestúnskej rodiny. Potom odišla do Štokholmu, kde začala pracovať ako sekretárka. V apríli 1931 sa vydala za Stura Lindgrena (†1952), čo jej umožnilo zobrať si späť svojho syna. 21. mája 1935 sa jej narodila dcéra Karin. Od roku 1937 pracovala ako stenografka pre švédskeho profesora kriminalistiky Harry Södermana. Táto práca ju inšpirovala k románu o Kalle Blomkvistovi. Najslávnejšia Lindgrenovej postava Pipi Dlhá Pančucha vznikla z príbehov, ktoré rozprávala svojej dcére pred spaním. Kniha sa rýchlo stala veľmi úspešnou a urobila z Lindgrenovej medzinárodne známu spisovateľku. Astrid Lindgrenová aktívne podporovala detské práva a práva zvierat, ako aj práva menšín. Za túto činnosť dostala v roku 1993 cenu Right Livelihood Award. V roku 2002 po jej smrti švédska vláda zaviedla cenu Astrid Lindgrenovej pre spisovateľov detskej literatúry.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Aktivovať čitateľský profil
