Dve novely o expatoch – ľuďoch, ktorí síce žijú mimo svoju domovinu, no majú šancu plánovať, ako bude vyzerať zajtrajší svet.
Vera a Henryk prišli do postsocialistickej Bratislavy vysvetliť, ako funguje údajne najlepší z možných svetov. Bill, Zoli a bejby už žijú v takto zariadenom svete –rozprestierajúcom sa od New Yorku cez Budapešť až k Taškentu – ale napriek tomu sa aj oni zaoberajú plánovaním ideálneho mesta, lepšieho miesta pre život.
Autorka do svojej najnovšej knihy zaradila dve novely:
SLOBODA je mozaikovité rozprávanie o zažívaní slobody situované do Bratislavy 90-tych rokov. Znamená sloboda to, že maliar môže konečne maľovať, čo chce? Alebo je to Ultra Hair Barbie, káblová televízia a vložky s krídelkami? Možnosť zjesť nezdravú pochúťku bez výčitiek svedomia?
57 km od Taškentu sa odohráva v súčasnej Budapešti. Béla... alebo Bill, ako chcete, však tvrdí, že všetko sa aj tak deje v New Yorku. Po neúspechu na Wall Street teraz býva vo svojej detskej izbe na okraji Budapešti. S priateľom Zolim, ktorý sa do mesta vrátil pracovne, stretávajú študentku antropológie zo Srbska. Spoločný čas trávia v meste rozmýšľaním nad inými mestami.
„Boli v jednom z podnikov, aké sú iba v Budapešti: bez strechy, nad hlavou len štvorec neba. Okolo tehlové múry, z ktorých obili omietku a pripevnili dekorácie. V starom židovskom gete na také podniky premenili celé bloky. Cestičky vybetónovali alebo vysypali štrkom a položili drevené mostíky vedúce k barom. Miestnosti zariadili starým nábytkom z ulice. Lampy majú tienidlá so strapcami, na stenách sú poľovnícke zátišia aj kukučkové hodiny. Vraj boli za všetkým expati, ľudia zvonku, ktorí z Budapešti vytvorili nový Berlín, keď unikali pred prílišným záujmom o ten starý, taký podobný Brooklynu. Bohužiaľ, turisti si to tu zamilovali. Najmä v lete pobiehali po uliciach a hľadali „ruin bars“ – oázy zábavy vrastené medzi múry domov určených na zbúranie, ktoré sa odkladalo na neurčito.“
